george Orwell svoju recenziu Lewisovho diela That Hideous Strength, čiže Thulkandra začína pamätnou vetou: „Celkovo platí, že romány sú lepšie, keď sa v nich nedeje toľko zázrakov.“ Ale aj ateista Orwell musel uznať, že knihu treba čítať, pretože okrem teologických tém v nej Lewis farbistým spôsobom rieši etickú a morálnu zodpovednosť prudko sa rozvíjajúcej vedy a technológií. Recenzia vyšla len pár dní po zhodení atómových bômb v Japonsku v lete 1945, čo jej dodalo naliehavý apokalyptický kontext. Lewisovou témou však nie sú zbrane hromadného ničenia, ale niečo oveľa komplikovanejšie: biomedicínske pokusy a ciele transhumanizmu v rukách temných síl. „Človek raz zatrasie vesmírom a zvrhne bohov, aby sa sám stal bohom. Na tejto konšpirácii nie je nič tak drasticky nepravdepodobné,“ priznáva Orwell. Súčasná doba AI, robotiky a génového inžinierstva len potvrdzuje, že podnadpis, ktorý dal Lewisovmu životopisu Alister McGrath, je presný: Excentrický génius a zdráhavý prorok. 

Príbeh sa odohráva na planéte Thulkandra, teda na našej Zemi. Jednou z hlavných postáv je Mark, ambiciózny progresívny sociológ, o ktorého služby má záujem tajomný Národný inštitút koordinovaných experimen­tov. Zalichotí mu to a Mark sa usiluje preniknúť do vnútorného kruhu zasvätencov.

Mark pri večeri sedel vedľa Filostrata a nablízku boli aj iní členovia úzkeho kruhu. Talian mal zhovorčivú náladu – práve dal vyrúbať niekoľko veľkých bukov v okolí Inštitútu: „Prečo ste to urobili, profesor?“ povedal Winter, ktorý sedel oproti. „Nemal som dojem, že by nejako ohrozovali stavbu. Ja osobne mám stromy rád.“