niekoľko jej rozhlasových hier sa dočkalo realizácie a hra Volá sa to Mária získala hlavnú cenu na Festivale rozhlasových hier v roku 2019. Autorka sa venuje aj recenzovaniu prózy. V roku 2002 vstúpila na literárnu scénu básnickou zbierkou Anjeličkárka – Komentáre, ktorú vydala vlastným nákladom. Po nej nasledovala kniha krátkych próz Marylin miluje literatúru, ktorá vyšla v Aspekte. V roku 2011 vydala zbierku básní Hadia žena. Táto kniha získala prémiu Literárneho fondu. Po nej nasledovala zbierka poézie Vodné znamenia 2.

 Aktuálnu zbierku venuje Vilme a Miroslavovi Cipárovcom. Nebola to však štandardná spolupráca, keď ilustrátor dotvorí knihu svojimi obrazmi. V prípade tejto knihy bol postup obrátený. „S manželmi Cipárovcami sa vďaka svojej práci poznám už tri desaťročia. Som vďačná, za všetky vrúcne prijatia, ktorých sa mi za tie roky od pani Vilmy a pána Miroslava Cipárovcov dostalo. Ilustrácie pána Cipára som vnímala ešte ako dieťa. Detské knihy, ktoré ilustroval, sú súčasťou mojej kultúrnej výbavy. Ja sama som nechcela požiadať pána Cipára o to, aby ilustroval moje básne. Na to si ho príliš vážim, aj jeho tvorbu,“ hovorí skromne autorka. Vedela však, že Miroslav Cipár má súkromné diela, ktoré verejnosť nepozná. Sú to denníkové záznamy, skice, kresby. Autorka hľadala spôsob, ako na tieto diela upozorniť. Miroslavovi Cipárovi ponúkla, že k týmto výtvarným denníkovým záznamom napíše básnické texty. Aby obraz a text spolu komunikovali, aby spolu korešpondovali. Tento proces mal niekoľko fáz. Trval päť rokov. To, čo vzniklo, je vzácna interakcia medzi jazykom výtvarného umenia a jazykom poézie. Doslov ku knihe napísal Miroslav Cipár: „Nápad obrátiť garde zaužívaného vzťahu textu a ilustrácie ma zaujal a potešil. Moje kresby išpirujú na básnenie. Lichotivé uznanie.“ Ďalej píše: „Matematika nie je kratochvíľa. Predmetom sú zložité, neprístupné záhady vzpierajúce sa logike. Ak na úspech nestačí racionalita, analýza musí prísť, takpovediac, ako osvietenie, neobvyklý, nesystémový zásah. Prichádza impulz, inšpirácia, rodí sa umenie. Napokon je to prosté, zrozumiteľné, zreteľné. Kreslíme si model večnosti. Je už deň, niet času na kratochvíle,“ zakončuje knihu maliar. Autorka Ivica Ruttkayová dodáva, že tento doslov je podľa nej najkrajšou básňou celej knihy.