„na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“  Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli – zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.“

spod Kaukazu do Kanaánu

Krátky príbeh je nielen dôkazom Ježišových nadprirodzených schopností, ale zároveň aj dôkazom o výsostnom postavení vína v živote židovského národa pred dvoma tisíckami rokov. Nie je to však prvá zmienka o víne v Biblii a nie je ani jediná. Víno sa spomína v Biblii celkovo 140-krát. Prvú zmienku treba hľadať v príbehu o Noemovi zo Starého zákona. Len, čo opadla potopa a jeho archa s cenným nákladom bezpečne pristála na úbočí Araratu, dostal od Stvoriteľa ako prvú úlohu – vysadiť vinice. Stal sa tak prvým známym vinohradníkom. A tiež prvým opilcom, keďže sa opil hneď zo svojej prvej úrody.