v pesničkách, ktoré spievala Hana Hegerová, sa zrkadlil celý jej svet. V jej repertoári nájdeme pretextované francúzske šansóny, vďaka ktorým začala vlastne spievať, pôvodné skladby z pera českých a slovenských autorov, americké tradicionály, slovenské ľudové piesne alebo židovské pesničky. Keď  sa pozrieme späť na jej život, uvedomíme si, že svoju internacionálnosť si niesla v sebe už od kolísky. 

rodinné tajomstvo

V jej žilách kolovala slovenská, maďarská, česká a nemecká krv. Narodila sa ako Carmen Farkašová do prominentnej bratislavskej rodiny. Jej maminka, vlastnými menom Margita Čelková, bola zo starého šľachtického rodu, ktorý stáročia sídlil v dedinke Čelkova Lehota pri Považskej Bystrici a v erbe mal sovu so šípom v zobáčiku. Meno dostala po babičke-intelektuálke, veľkej milovníčke opery. Nikdy nesnívala o tom, že sa stane speváčkou, aj keď v mladosti chodila na spevácky kurz. Jej prvotnou láskou bol tanec. Túžila byť baletkou, veľa pre to obetovala, no keď jej lekári zistili vrodenú srdcovú chybu, na tanečnú kariéru musela zabudnúť.

Nebola to však prvá rana osudu, ktorá skrížila jej budúce plány. Hana Hegerová sa sa tejto téme skôr vyhýbala, ale jej rodinu výrazne poznačil osud otca Jána Farkaša. Viaceré slovenské médiá krátko po jej smrti napísali, že pochádzala z rodiny vplyvného bankára so židovským pôvodom. Otec bol počas slovenského štátu riaditeľom Tatra banky a generálnym tajomníkom Slovenskej odborovej jednoty súkromných úradníkov, ale nemal židovský pôvod. Skôr naopak. Ján Farkaš patril medzi prominentných gardistov, ktorí s kamarátom Alexandrom Machom a neskorším ministrom vnútra, ktorý riešil „židovskú otázku“, zakladali Hlinkovu gardu. Po vojne mu to zrátali a v roku 1950 nakoniec putoval do väzenia.