v rozhovore sa dočítate:

• kde sú korene sviatkov na Veľkú noc,
• ako ich slávili naši predkovia,
• ako prísne sa dodržiaval pôst, 
• či sa šibalo aj v minulosti.

akú symboliku má Veľká noc? Je tam aj iný rozmer ako kresťanský?

Veľká noc sa skladá z dvoch rovín. Jedna rovina je kresťanská – je to kresťanský sviatok, keď sa pripomína umučenie Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstanie. A potom je tu Veľkonočný pondelok, ktorého korene siahajú do predkresťanského obdobia. Po prijatí kresťanstva u Slovanov aj u iných národov sa kresťanské sviatky Veľkej noci „napasovali“ na obdobie slávenia jari. Bolo to tak jednoduchšie, ľudia si zachovali obdobie sviatku, ale s príchodom kresťanstva sa zmenil jeho obsah. Symbolmi Veľkej noci sú vajíčko a mláďatká zvierat. Symbolizujú predkresťanské poňatie oslavy príchodu jari. Vajíčko je symbolom plodnosti a nového života.

mali oslavy jari aj staroveké národy ako napríklad Rimania alebo Kelti? Máme o tom nejaké doklady?

Každý staroveký národ mal množstvo rituálov osláv jari. Jar sa často personifikovala do podoby bohyne zeme. U Rimanov to bola bohyňa Terra Mater, čiže Matka Zem. Prinášali sa jej rôzne obety, napríklad najlepšie časti obetovaných zvierat. Tento princíp fungoval u všetkých predkresťanských národov, robilo sa množstvo rituálov, aby sa podporila plodnosť. U starých Slovanov bol špecifický rituál, keď sa vyorala prvá brázda na jar, tak muž so ženou mali v tejto brázde pohlavný styk. Sila ich plodnosti sa mala preniesť na zem, aby keď sa do nej dostane osivo, tak úroda bola dobrá. Plodnosť sa podporovala plodnosťou. U nás bol do 20. storočia rozšírený zvyk, že do prvej brázdy sa dávalo vajíčko ako symbol plodnosti.

máme správy, ako oslavovali Veľkú noc kresťania v stredoveku?

Kým sa ustálila Veľká noc, tak to trvalo trochu dlhšie. Patrí k pohyblivým sviatkom, každý rok ju slávime v inom termíne. V časoch prvých kresťanov to bola pripomienka Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. Neslávila sa tak ako v neskorších obdobiach, keď sa stala súčasťou cirkevného kalendára.  Veľká noc, ako ju poznáme dnes, sa začala sláviť približne od 13. storočia. Pre stredovekého človeka bol cirkevný život dominantný. Už predtým sa konali krížové cesty, od stredoveku sa hrávali pašiové hry ako forma ľudového divadla. Až do 20. storočia sa na ne chodila pozerať celá obec.

ako prebiehal týždeň pred Veľkou nocou na slovenskom vidieku?

Začína sa Kvetnou nedeľou, keď si pripomína príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia oslavovali ako kráľa. Vítali ho palmovými ratolesťami, čo u nás nahradili vŕbové ratolesti, bahniatka. Tie sa posväcovali na Kvetnú nedeľu a symbolicky sa jedli kvôli zdraviu.Na Zelený štvrtok sa zaväzovali zvony. Keď zvony zmĺkli, tak sa rozozvučali rapkáče. Aj veľké kostolné, aj malé, ktoré používali chlapci. Začalo sa obdobie ticha. Gazdovia sadili strukoviny, považovalo sa to totiž za najlepší deň, keď tieto plodiny zasadiť. Na Zelený štvrtok sa jedlo niečo zelené z dôvodu očisty, napríklad prvé listy šťaveľa alebo žihľavy. Dodnes to zostalo ako zvyk konzumácie špenátu.