prvý lockdown na Slovensku pred pár dňami „oslávil“ výročie. O chvíľu prežijeme už druhú Veľkú noc počas koronakrízy – Veľkú noc, ktorá sa vôbec nepodobá na pôvodné tradície a oslavy. Všetci poznáme základné tradície ako šibanie, kúpanie a zdobenie vajec. Málokto už ale vie, odkiaľ k nám tieto zvyky prišli a akými zmenami prešli.

Šibanie k nám prišlo zo západu a oblievanie z východnej Európy. „Šibanie je spojené s kultom stromov a zelene. V čase Veľkej noci všetko rastie a ožíva. Vo východnej Európe prevláda iná predstava nového života a príchodu jari, a tá spočíva v umývaní sa, a teda v posvätnosti vody,“ vysvetlila profesorka katedry etnológie a muzeológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského Marta Botiková. Oba tieto zvyky sa praktikovali z presvedčenia, že ide o mágiu. Chlapci šibali a oblievali dievčatá, aby do nich vniesli krásu, zdravie a život. Taktiež bolo zvykom, že tieto „služby“ dostávali hlavne dievčatá v predmanželskom veku alebo tie, ktoré sú vo zväzku iba krátko.

zmeny v ľudových tradíciách

Dnes je to ale inak. Už nejde o rituál, ktorý prebiehal medzi mladými mužmi a ženami, ale preniesol sa na mladšie a staršie generácie – teraz šibú a polievajú malí chlapci s otcami dievčatá už odmalička a je zvykom ísť navštíviť a vyšibať aj starú mamu.

Ľudia v dorastajúcom veku sa ich štítia, pretože je to podľa nich trápne. Dievčatá nevedia, ako sa pri týchto situáciách správať. Majú len tak stáť, chichotať sa či utekať? Taktiež už neveríme na magickú silu týchto obradov. „Oproti zdravotno-preventívnej funkcii tejto tradície prevláda tá spoločenská,“ tvrdí Botiková. Šibačka a kúpačka prichádza o svoju podstatu a novú podstatu nadobúda už iba z hľadiska sociálnych kontaktov.