joseph Conrad, anglický spisovateľ s poľským pôvodom, ňou poriadne zatriasol našou globalizovanou súčasnosťou, a to aj napriek tomu, že ide o knižné dielo, ktoré vzniklo už v ranom dvadsiatom storočí.

Keďže sa vzápätí na to stalo jedným z najzásadnejších literárnych diel, určite nebolo prekvapením, že zožalo aj poriadnu kritiku. Problém nebol a nie je v príbehu, ktorý Conrad predostiera, ale v spôsobe, ako naráža okrem iného aj na mantinely rasizmu, a to práve prostredníctvom vyobrazenia afrického národa s označením primitívny, exotický a nebezpečný. Dodnes preto vyvoláva v diskurzoch otázky, na ktoré už, žiaľ, nedostaneme odpovede – ide o knihu, ktorá je iba ťažko podaným dobrodružným románom alebo je to kritika európskeho kolonializmu a rasizmu?

ľudia, ktorí nie sú ľudskí

Príbeh anglického námorníka Charlesa Marlowa, ktorého si najala belgická spoločnosť ako kapitána riečneho parníka v Konžskom slobodnom štáte, vtedajšej prvej kolónii na území dnešného Konga (1885 – 1908), možno vnímať rôzne a na odlišných úrovniach. Je jasné, že záleží od vás, ako sa k tejto krátkej novele postavíte. Či už jeho autora označíte za rasistu – ako to urobil nigérijský spisovateľ a „otec“ modernej africkej literatúry Chinua Achebe, ktorý bol presvedčený o tom, že Conrad svojou knihou rozširuje nebezpečné stereotypy o Afričanoch a odsúdil ho za to vo svojej eseji Obraz Afriky – alebo ho budete vnímať ako autora, ktorý napísal novelu vyobrazujúcu neustále sa meniace odtiene zla s presahmi do súčasnosti. V skutočnosti však nie je vôbec jednoduché zaradiť si toto útle, ale silné dielo, pretože jeho interpretácie sa zakaždým líšia.

 Je preto zrejmé, že jedným z autorových cieľov bolo zmiasť nás komplikovanou filozofiou a psychológiou, vyvolať tak množstvo otázok a prinútiť premýšľať. Na túto pascu však prídete až v momente, keď si už bude nástojčivo vyžadovať vašu úplnú pozornosť. V opačnom prípade sa totiž stratíte rovnako ako Marlow, ktorého expedícia demonštruje obraz jeho vlastnej vnútornej rozorvanosti.