Ako sa stal Boh kráľom: Verím! A čomu vlastne?

rozhodujúce kréda prvých storočí boli a zostávajú „pozoruhodnou postbiblickou inováciou“, ktorá už 1 500 rokov slúži svetovému kresťanstvu ako štít. Toto symbolum fungovalo spoľahlivo ako smerovka v neprehľadnom teréne, kde prebiehali vážne spory. No ako ukazuje Tom Wright, „v príbehu, ktorý nám kréda predkladajú, je veľká medzera, ktorá má tvar Božieho kráľovstva“. To je problém, pretože je to práve posolstvo kráľovstva, ktoré nám naliehavo odovzdávajú Matúš, Marek, Lukáš aj Ján v evanjeliách. Wright odoláva pokušeniu napísať nejaké nové, doplnené krédo – aj preto, lebo najmä v 20. storočí sa s takými pokusmi roztrhlo vrece a boli skôr zdrojom sektárskeho delenia a nedôvery, ako zdrojom povzbudenia a nového života. Navrhuje preto posunúť sa od explicitného čítania kréd a doktrín, ktoré zanedbáva celkový biblický naratív, smerom k implicitnému čítaniu vo svetle kánonu Písma a zvlášť v duchu štyroch evanjelií. Wright na konci knihy ponúka jeden zo spôsobov takého čítania apoštolského vyznania viery. Dôležité posolstvá, ktoré krédo odovzdáva, k nám tak môžu prehovoriť novým, plnším spôsobom. 

Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.

V prvej vete kréda veriaci oslavujú Boha Abraháma, Izáka a Jákoba, lebo vedia, že označenie Boha za „otca“ má svoje hlboké ozveny v dávnych židovských písmach. Táto veta nás vovádza do spoločnosti autora prvej kapitoly Genezis a ďalších majestátnych vyjadrení žalmistov aj prorokov. Toto hebrejské vyhlásenie v sebe nieslo implicitný spoločenský, kultúrny a politický odkaz: bohovia národov sú len modly, no náš Boh stvoril nebo a zem. Šéma Izrael, tradičná židovská modlitba, nebola len suchopárnym vyznaním monoteizmu: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin.“ Vyznávať Boha ako jedného a jediného stvoriteľa všetkého znamená vyhlasovať jeho zvrchovanosť nad celým svetom. Znamená to tiež jedným dychom hovoriť o chráme, kde sa spájalo nebo a zem. Božím plánom je, aby napokon všetko, čo je na nebi aj na zemi, zjednotil v Mesiášovi (Ef.1). Celé stvorenie má byť tak chrámom jediného pravého Boha. 

Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho...,

Mysliaci kresťan, ktorý je zároveň „ortodoxný“, si uvedomí dve veci. Po prvé, že „Kristus“ znamená „Mesiáš Izraela“ a týmto označením sa celé dejiny Izraela sústreďujú do bodu, ako Pavol hovorí, „keď prišla plnosť času“ (Gal.