Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bola to aj výkladná skriňa aténskej moci a kultúrnej dominancie. O štátotvornosti antického divadla

.lukáš Jeník .kultúra .história

Antické tragédie neodrážajú len originálne umelecké cítenie gréckeho človeka, ale sú aj zrkadlením mnohých politických a morálnych ideálov, ktoré sa touto efektívnou cestou dostávali k ľudu všetkých vrstiev.

Bola to aj výkladná skriňa aténskej moci a kultúrnej dominancie. O štátotvornosti antického divadla WIKIMEDIA COMMONS Jean-Antoine-Théodore Giroust: Oidipus na Kolóne, 1788. Scéna z hry Sofokla, najznámejšieho gréckeho dramatika antického obdobia.

už v dobe klasických Atén bolo divadlo sugestívnym politickým nástrojom pôsobiacim na masy. Ale zároveň išlo o fenomén masou vytváraný a do istej miery tvarovaný. Podobne ako rituál, aj divadlo odráža niečo z ľudskej prirodzenosti – jej performatívny charakter. Človek je bytosťou večne sa hrajúcou, predvádzajúcou, napodobňujúcou a žijúcou rituálom. Antické divadlo slúžilo všetkým týmto potrebám.

Divadlo a dráma neboli len vizitkami jednotlivých autorov, o ktorých sa dnes učíme aj na základnej škole. Pamätať si z dejín antického divadla 5. stor. pred Kr. iba mená Aischyla, Sofokla či Euripida znamená zredukovať obraz o tomto fenoméne na najsvietivejšie kamene v mozaike, a pritom nevidieť celý obraz. 

Samotná realizácia akéhokoľvek divadla totiž nie je o jednom človeku – autorovi, režisérovi či hercovi. Polis potrebuje svojich tvorcov a tí potrebujú polis – svojich hercov. Keďže sa na realizácii „rituálu divadla“ zúčastňujú mnohí, dochádza k posilňovaniu kolektívnej identity a k spoločensky tolerovanej podobe individualizmu. Antický človek veľmi skoro pochopil, že divadlo je mocným nástrojom propagandy. A tak už v Grécku efektívne slúžilo na propagáciu mestskej obce (polis) smerom dovnútra i von.

atény a najlepší festival

Mestskou obcou, v ktorej hralo divadlo ústrednú rolu, boli, samozrejme, antické Atény. Ústrednú rolu toho, čo by sme dnes nazvali masové médium v službe propagandy – tak politickej, ako aj kultúrnej. Počas obdobia najväčšieho rozkvetu Atén, ku ktorému dochádza v období po konci konfliktu s Peržanmi (499–449 pred Kr.), sa divadlo tešilo výraznej podpore verejnosti naprieč všetkými spoločenskými vrstvami. Divadlo a dramatické umenie sa formálne stali súčasťou štátneho kultu a divadelné performancie a drámy (tragédie, komédie a satyrské hry) sa stali nosičmi ideálov, ktoré posilňovali vieru spoločenstva v samého seba. Napriek masovej obľúbenosti nešlo len o zábavu pre masy. Divadelné slávnosti boli účelovo zamýšľaná a moderovaná akcia, ktorá slúžila podpore kultu štátu – demokratickej polis. Atény na tento účel generovali nový typ sviatkov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite