mnoho nejasností a domnienok. Životopis Daniela Defoea vyvoláva viacero otáznikov. Doba, v ktorej žil, bola takisto komplikovaná, čo sa týka pravdy a faktov. Niečo sa prekrútilo, niečo sa prikrášlilo, sem-tam sa vynechali nejaké detaily, všetko záležalo od toho, kto bol práve pri moci. 

V mnohých svojich názoroch predbehol dobové myslenie, v niečom zase zostal zakonzervovaný v princípoch raného kapitalizmu a stal sa mementom hriechov kolonializmu. Celá pozornosť sa zvykne obrátiť k jednej jeho knihe, ale za sedemdesiatjeden rokov života napísal viac ako tristoosemnásť rôznych publikácií, medzi ktorými nechýbajú básne, ako aj politické eseje. 

Možno si detský čitateľ predstavuje, že takúto dobrodružnú knihu o stroskotaní na opustenom ostrove musel napísať dobrodruh – námorník, ktorý sám takúto útrapu prežil. Pri pohľade na portrét Daniela Defoea – typického zástupcu strednej vrstvy narodeného v roku 1660 do presbyteriánskej rodiny v Londýne – zostane zaskočený. Toto mal byť ten dobrodruh? Slušne vychovaný, vzdelaný, rodinne založený podnikateľ s tabakom, alkoholom a ďalším tovarom nijako nevyčnieva z dobového obrazu úspešných obchodníkov.

Lenže svojimi nekompromisnými postojmi k fungovaniu spoločnosti sa vymedzoval voči britskému impériu. Zažil mnohé krachy a až príliš často sa dostával do jalových a zbytočných konfliktov. Defoe síce nezostal uväznený na pustom ostrove, ale bol izolovaný v konzervatívnej spoločnosti, ktorá s ním nemala veľké pochopenie.