otvorený konflikt medzi oboma krajinami tvorí momentálne gro zahraničných správ, v ktorých sa čoraz častejšie objavuje nepríjemná otázka, na ktorú je ťažké, ba až nemožné odpovedať: Prečo si začneme všímať, že sa niečo deje, až keď na zem dopadnú prvé rakety?

Tým, ktorí o Palestíne a Izraeli do dnešných dní veľa nevedeli, sa môže zdať, že vyostrený vojnový konflikt medzi nimi sa začal až teraz, čo je omyl. Ide o  dlhotrvajúce, neustále pretrvávajúce a hlboko zakorenené nepochopenie a neschopnosť vypočuť si príbeh aj z opačnej strany. Kniha Listy môjmu palestínskemu susedovi je preto istým spôsobom aj pokusom o vyrozprávanie židovského príbehu a vysvetlením významu Izraela pre židovskú identitu Palestínčanom, ktorí sú Haleviho najbližšími susedmi. Medzi nimi má aj priateľov, no pre konflikt sa ich väzby značne oslabili.

Mnohé z otázok, ktoré v knihe rieši, vzišli z jeho vlastných štúdií a neformálnych rozhovorov, ktoré absolvoval s imámom Abdulláhom a s priateľmi, ktorých spoznal v období, keď sa snažil pochopiť islamské náboženstvo. Jedna z jeho kľúčových skúseností, ktorá sa pretavila aj do knihy, bol pobyt v roku 1990 v utečeneckom tábore Nusseirat v Gaze, kde nakoniec slúžil ako vojak na hliadke. Vtedy zistil, že uzmierenie medzi účastníkmi oboch strán, ktorí sa nezhodujú v tých najzákladnejších premisách, nebude jednoduché.

rozhovor, v ktorom sa na ničom nezhodneme

Medzi riadkami cítiť Haleviho priznanie, že musel vyjsť z vlastnej komfortnej zóny, aby sa mohol postaviť zoči-voči palestínskym historickým ukotveniam a krivdám spáchaným Izraelom na Palestíne. Stretol sa preto s ľuďmi, ktorým Izrael zničil domy, počúval príbehy Palestínčanov, čítal ich dejiny, pamäti a poéziu. „Dlhé roky sme vás v Izraeli ignorovali, správali sa k vám, ako keby ste boli neviditeľní, priehľadní. Rovnako, ako arabský svet odopieral Židom ako ľudu, ktorý si zaslúži národnú suverenitu, právo na sebaurčenie, aj my sme odopierali Palestínčanom právo, aby sa definovali ako odlišný ľud v arabskom národe, ktorý si taktiež zaslúži národnú zvrchovanosť.“