Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rovnosť v prvej línii. Ako chápali Gréci tento osvietenský ideál

.lukáš Jeník .kultúra .kultúra

Mnoho vznešených ideálov antiky či stredoveku, ktorých sa niektorí až nostalgicky dovolávajú ako osvedčených riešení súčasných sociálnych a politických problémov, vznikalo len postupne a v celkom inom historickom, hospodárskom a kultúrnom kontexte. Na to by sme nemali zabúdať.

Rovnosť v prvej línii. Ako chápali Gréci tento osvietenský ideál PROFIMEDIA Heinrich Leutemann: Falanga v boji s Peržanmi, 1865.

recepty z minulosti na problémy súčasnosti existujú a, ako vhodne uvádza Jared Diamond, niektoré tradície predkov sú univerzálne a máme sa od nich a z nich čomu priučiť. Ale niektorých je celkom prirodzené sa vzdať.

Dedičstvom helenománie 18. a 19. storočia je idealistický obraz antického Grécka, ale bez ohľadu na osvietenské skreslenia je antická kultúra Grékov i Rimanov stále inšpiratívna. No to, čo nás často i dnes inšpiruje, nevzniklo v hlavách teoretikov, ale z nutnosti praktických životných situácií. K občianskym cnostiam dospieva antický človek ako k niečomu, čo mu pomáha bezpečne žiť, nadväzovať stabilné vzťahy a poskytuje priestor na sebarealizáciu.

 Sokrates nebol prvý, kto sa pokúšal uchopiť definíciu múdrosti, rozumnosti, spravodlivosti, statočnosti a zbožnosti. Vznešenosť cností dobrého občana vyplýva z ich dlhodobej praktickosti pre spoločenstvo, obec a civilizáciu vo všeobecnosti. Grékom ich sprostredkovali už básnické eposy, lyrické spevy a kult. Následná filozofická reflexia zdatností, akoF sú spravodlivosť či statočnosť, naplno odrážajú význam týchto pojmov pre gréckeho človeka.

Hľadanie spravodlivosti ako nástroja prežitia je charakteristickým znakom antickej polis a pre antického človeka je synonymom spravodlivosti zákon (nomos). Zákon pomáha udržiavať poriadok, taký potrebný pre prežitie a spolunažívanie, a vychováva občanov. Zachovávaním zákona a zvykom konať podľa neho získava onú cnosť spravodlivosti, ktorá sa mu stáva druhou prirodzenosťou.

občania a vojaci

Chápanie spravodlivosti bolo v mestských štátoch odlišné. No to, čo antické obce spájalo, bolo podriadenie obce zákonu – ústave. A to platilo, či už zriadenie bolo demokratické alebo iné. 

Počas vojny (a pandémie) je prirodzenou tendenciou ľudu utiekať sa k mocnej ruke vládcu či tyrana. V dobách mieru narastá odvaha verejnosti, o slovo a moc sa hlási väčší počet ľudí. To, čo demagógov – lídrov ľudu Atén 5. storočia pred Kr. – vynieslo na vrchol politickej pyramídy, bolo dokola sa opakujúce previazanie ich pôvodu z davu obce, pôsobenie v obci a pre obec. Aj populizmus je dedičstvom antickej kultúry Grécka.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite