skvelá košická skupina Kolowrat v roku 2015 ohlásila pauzu, no v skutočnosti sa jej nedarí tento záväzok dodržať. O tri roky neskôr prvýkrát vystúpila na trenčianskej Pohode a medzitým spevák Rasťo Rusnák s gitaristom Jankom Horňákom odohrali sériu akustických vystúpení. Tam sa ukázalo, že piesne Kolowratu nie sú odkázané len na sound alternatívnej rokenrolovej zostavy, ale obstoja aj v jednoduchej „folkáčskej“ podobe. Ohlasy boli výborné a ľudia im vraveli, že by to mali nahrať, ale Rasťo s tým najprv nebol stotožnený, až časom v ňom tento nápad začal dozrievať. Keď sa v lete minulého roka konečne trochu uvoľnili opatrenia, rozhodli sa to skúsiť. Najprv Janko nahral za dva dni gitary a neskôr k nim Rasťo počas jedného víkendu dohral vokály. Išlo to relatívne hladko, len prestávky medzitým boli dlhé.

je to Kolowrat!?

Počas nahrávania dvojica vyberala asi z pätnástich piesní. Už na posledných koncertoch vedeli, ktorá pesnička funguje v akustickom podaní lepšie a ktorá horšie. Rasťo chcel pôvodne nahrať len rozšírené EP, no Janko bol od začiatku presvedčený, že to bude na celé album. Keď hotové skladby začali vychádzať z mixu, bolo jasné, že mal pravdu. 

„Vždy som vedel, že piesne Kolowratu by vedeli fungovať aj na jednej gitare. Cítil som, že majú v sebe potenciál aj mimo kapelového zvuku, lebo stoja na Rasťovi. Nielen na jeho textoch, ale aj na jeho hlasovom prejave. Takže som si ich vedel predstaviť aj vo folkovejšej podobe,“ vysvetľuje Janko Horňák, ktorý hrá s Kolowratom od roku 2013 a dodáva: „Trochu som sa s tým pohral a keď sme s Rasťom zistili, že to má ten správny feeling, začali sme vyberať ďalšie piesne. Postupne sa nám to vyskladalo. Síce v Kolowrate hrám na base, no som pôvodne gitarista. Aj preto mi pesničky teraz prídu oveľa bližšie. Myslím, že sa nám ich podarilo posunúť ďalej. Ťažko vypichnúť konkrétnu pieseň, ale páči sa mi, čo sme spravili s pesničkami Srdcom ako lesom, Hory za horami, Mikádo alebo Zámok v porceláne.“ 

Bichrom má zvláštne miesto v ich diskografii. Vychádza pod hlavičkou skupiny, no bubeníčku Zuzku Ďurčekovú, gitaristov Petra Lorka a Róberta Rímskeho na ňom nenájdete. „Keď sme piesne hrali naživo, cítili sme, že to pekne funguje, aj keď to nie je celá kapela. To bol dôvod, prečo sme si povedali, že by to stálo za nahratie. Piesne si žijú svojím životom. Je to Kolowrat? Nie je to Kolowrat? Vyšlo to pekne, a to je dôkaz, že malo zmysel to nahrať,“ vysvetľuje spevák Rasťo.