hovorí sa, že vôňa je pre naše vnímanie dokonalým strojom času. Dokáže nás spoľahlivo preniesť aj k pocitom, ktoré sme prežívali pred niekoľkými desiatkami rokov. Zaujímavé je, že ani veda zatiaľ nevie spoľahlivo vysvetliť, ako tento fenomén v našom mozgu vlastne funguje. Môžeme však rovnako reagovať aj pri sluchových vnemoch? Máme niektoré hlasy našich obľúbených spevákov natoľko zafixované v pamäti, že keď ich počujeme aj v úplne nových pesničkách, vrátia nás do našich detských či pubertálnych čias? Ak je to možné, Michael Kiske a jeho spev na novom albume od Helloween sú toho nepriestrelným dôkazom.

iron Maiden ako vzor

Kiske odišiel z Helloween po neúspechu experimentálneho albumu Chameleon a nezhodách v kapele na začiatku 90. rokov. Gitarista, spevák a skladateľ Kai Hansen už bol v tých časoch pár rokov na sólových chodníčkoch so svojím projektom Gamma Ray. Dnes sú obaja späť na palube materskej lode a už päť rokov si užívajú sladké plody tohto fanúšikmi vymodleného comebacku.Helloween tu s typickou nemeckou precíznosťou zopakovali úspešný model britskej legendy Iron Maiden. 

Keď tá na konci 90. rokov minulého storočia zápasila s krízou a komerčným neúspechom, manažér Rod Smallwood a líder kapely Steve Harris vsadili na „nepriateľa, ktorého poznajú“, nechceli už hľadať spriaznenú dušu v novom spevákovi - nie po sklamaní, ktoré im na vyčerpávajúcich turné svojimi nepresvedčivými výkonmi priniesol Blaze Bayley. Do kapely sa tak vrátil Bruce Dickinson, spolu s ním ďalší stratený syn Adrian Smith a Iron Maiden vyrazili na veľkú jazdu s tromi gitaristami, ktorá trvá bez prestávky už viac než dve desaťročia.Dávno zhrdzavená vojnová sekera bola úspešne zakopaná aj medzi hudobníkmi z Hamburgu, celosvetové turné a veľkolepé vystúpenie na domácej pôde mamutieho festivalu Wacken Open Air v roku 2018 potvrdili, že presne toto je to, po čom bažia nadšení fanúšikovia.