Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Recenzia výstavy: Ján Viazanička - Krajina stredu

.štefan Opavský .kultúra

Obrovská škoda, že konanie výstavy (december 2020 až apríl 2021) pripadlo na čas najtvrdšieho lockdownu a výstava tak ostáva pre návštevníkov takmer po celý čas zatvorená. Výstava bola po uvolnení opatrení predĺžená do 25. júla 2021.

Recenzia výstavy: Ján Viazanička - Krajina stredu Boris Németh

približne pred rokom sa aj na našom území objavil prvý prípad nákazy novým koronavírusom a začala sa pandémia, ktorá na dlhý čas mení kultúrnu mapu u nás i na celom svete. Ani v predkoronových časoch nebola prevádzka kultúrnych inštitúcií bezproblémová, mnohé čelili nedostatku financií, prevádzkovým problémom, neistote vyplývajúcej z pravidiel slovenského grantového systému či štátnej byrokracii. Pandémia tento neutešujúci stav ešte viac posilnila a nedostatočná štátna pomoc akcelerovala úpadok mnohých, najmä z oblasti nezávislej kultúry. Avšak aj bez ohľadu na prevádzkovo-finančnú stránku veci podstatná škoda vznikla už len tým, že festivaly, divadlá, múzeá, galérie a kultúrne centrá sú zatvorené či zrušené a obyvateľom tejto krajiny je znemožnené navštevovať kultúrne podujatia a konzumovať kultúru v jej niekdajšej podobe. Iste, určitým odvetviam sa podarilo transformovať. Kiná vystriedal Netflix, niektoré živé koncerty a divadelné predstavenia sa presunuli do online priestoru. Hoci často nejde o plnohodnotnú náhradu (naživo je jednoducho naživo; kto vie, o čom je reč, tomu netreba nič vysvetľovať a pre ostatných je akékoľvek vysvetlenie zbytočné), poslucháč či divák predsa môže zažiť predstavenie z pohodlia domova.

Pre oblasť vizuálneho umenia však tento spôsob sprostredkovania diela divákovi predstavuje zásadný problém. Do obývačky nie je možné jednoducho preniesť priestorovú koncepciu výstavy a väčšinou ani zážitok z diela vnímaného v jemných nuansách (či už ide o maľbu, sochu, objekt, fotografiu či inštaláciu) a v kontexte výstavy ako celku. Výnimku tvoria snáď len video (aj to nie vždy a nie každé) a taktiež produkcie cielene vytvorené pre prezentáciu vo virtuálnej realite. K nim však spravidla treba špecializovanú a ťažko dostupnú techniku, ako napríklad náhlavnú súpravu alebo aspoň 3D okuliare. Pokusy o použitie takejto techniky pre výstavy neelektronických médií narážajú na technické limity zobrazovacích zariadení. To, čo funguje pri filme, divadle či koncerte, len s veľkými obtiažami obstojí pri výstave. Technika ešte má čo doháňať a na plnohodnotný zážitok si pravdepodobne budeme musieť ešte pár rokov počkať.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite