za snom až na koniec sveta

Novinár Lukáš Onderčanin sa postaral o pútavé prerozprávanie príbehu s názvom Interhelpo. Aj napriek opatrnosti pri plytvaní veľkými slovami si toto rozprávanie zaslúži prívlastok fascinujúce.

Viac ako tisíc Čechov a Slovákov v rokoch 1925 – 1932 viacerými transportmi odišlo za novým životom do Kirgizska. „Vskutku našli sa na Slovensku dobre situovaní robotníci, nadšení stúpenci komunizmu, rojkovia snívajúci o zlatých jablkách v Leninovej záhrade.”

Tento nápad mal svojich autorov a dobové súvislosti. Prišiel s ním český komunistický agitátor Rudolf Mareček. Istý čas žil v Kirgizsku a angažoval sa ako nadšenec pre socialistickejšiu verziu esperanta – umelý jazyk ido. Spojenectvo proletárov všetkých krajín malo dostať aj jazykovú podobu.

Nápad presťahovať sa do jednej zo sovietskych republík pôsobil bláznivo. Vo viacerých fázach sa však pre tento plán nadchli stovky mužov a žien ochotných odísť do sovietskeho raja aj s celými rodinami. 

Odhodlali sa na takúto emigráciu, lebo prišli o prácu a zdroje obživy. V medzivojnovom Československu sa cítili diskriminovaní so svojimi socialistickými ideálmi. Uverili svojmu snu do tej miery, že boli ochotní nastúpiť do vlaku s dvadsiatimi štyrmi vagónmi.

Po mesačnej strastiplnej ceste v apríli 1925 „sa vylodili” v kirgizskom Pišpeku. Nová realita bola vo všetkých ohľadoch komplikovaná.