čítať Hemingwaya na základnej či strednej škole ako súčasť povinnej literatúry, kým nemáte v živote ešte nič prežité a vybojované, nie je tou najsprávnejšou cestou. K jeho knihám sa treba postupne vrátiť, keď už máte za sebou nejaké víťazstvá aj pády. Keď pochopíte, že život je gauner, s ktorým sa musíte pobiť, ako to Ernest Hemingway napísal v jednej zo svojich kníh. Spisovateľ trávi svoj pracovný čas vymýšľaním si zápletiek, point, príbehov a ich koncov. Niektorí pritom opisovali samotný život, či už ten svoj a či cudzí. Hemingway tvoril z bezprostredných zážitkov, vzťahov aj krátkodobých stretnutí. V jeho príbehoch možno nazrieť do povahy človeka dvadsiateho storočia. 

dve svetové vojny

Veľmi silné puto medzi otcom a synom je na pozadí viacerých jeho knižiek. Tento osobnostný vzor si v sebe niesol po celý život. Od svojho otca – lekárnika prevzal vlastnosť niesť zodpovednosť za vlastné činy a takisto ochotu pomáhať druhým, keď narukoval na vojnový front ako dobrovoľník v sanitnej službe talianskej armády. To muselo zarmútiť jeho mamu, ktorá chcela z neho vychovať hudobníka – čelistu, aj keď priznal, že na hudbu nemal talent. Osvojil si však harmóniu a kontrapunkt pri štúdiu Bachovej hudby. Pomohlo mu to pri písaní? V zmysle úderného vkladania slov na správne miesta a vo vyznení tempa celého príbehu určite. Ako novinár si vycibril vlastný autorský štýl – dokumentárny, nezaťažený na prílišné beletrizovanie. Na fronte sa zrodil jeho odpor k vojne, ktorý manifestoval do románov  Aj slnce vychádza, Zbohom, armáda, Komu zvonia do hrobu. Poznamenal aj jeho osobný život, keď sa rozviedol so svojou druhou ženou Pauline Marie Pfeiffer, ktorá podporovala hnutie frankistov. Práve počas španielskej občianskej vojny sa s ním zblížil Orson Welles, s ktorým urobil reportážny dokument The Spanish Earth. V televíznom rozhovore sa slávny režisér zveril, že hoci mu v Hemingwayových knihách chýbal humor, v súkromí to bol nesmierne vitálny a vtipný človek. Ďalším paradoxom Hemingwayovej tvorby aj osobného života bol pacifistický odpor k vojne, ale nie k násiliu. Vôbec mu neprekážalo, keď si to medzi sebou rozdali neozbrojení muži v ringu, alebo keď sa zabíjali zvieratá pri poľovačkách či toreadorských zápasoch. Z toho pramenil spisovateľov obdiv k fyzickej sile aj psychickej odolnosti človeka. Tieto dve vlastnosti mu stačili, aby vytvoril ideál moderného muža, ktorý vie zastreliť leva, zdolať nezdolateľnú horu, písať básne, nežne milovať...