Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dejiny a fikcia

.hana Chorvátová .kultúra .história

Spoločnosť vníma svoju minulosť rôznymi spôsobmi. Neraz si ju aj prispôsobuje, aby zodpovedala jej aktuálnym potrebám – reálnym či fiktívnym. Ako a prečo to robí? Je tu kniha, ktorá nám na toto pomáha odpovedať.

Dejiny a fikcia CULTURE CLUB/GETTY IMAGES Filozof, básnik a literárny kritik Johann Gottried Herder na dobovej rytine s ďalšími velikánmi nemeckých dejín. Herder patril v európskom priestore k najvplyvnejším intelektuálom.

odborné publikácie z pražského vydavateľstva Academia sa mnohokrát čítajú takmer ako romány. Ich autori bývajú nielen erudovaní, ale majú dar formulovať výsostne odborné texty pútavým jazykom. Naposledy z Academie zarezonovala Shakespearova Anglie od M. Hilského, víťazka ceny Magnesie litera za rok 2021. A začiatkom tohto roka podobne zaujala kniha historika a jazykovedca Václava Smyčku Objevení dějin. Dějepisectví, fikce a historický čas na přelomu 18. a 19. století.

V českom prostredí je už roky záujem porozumieť spoločenským zmenám, ktoré prinášal práve záver 18. a začiatok 19. storočia. Českí historici publikovali množstvo kníh o vtedajšom formovaní inštitúcií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dnešného sveta (ako polícia, verejná zdravotná starostlivosť či štátne školstvo, za pomoci ktorých sa absolutistická habsburská monarchia menila na moderný štát). A tak neprekvapuje, že vznikla aj kniha o premene vnímania historického času a zobrazovania minulosti v danom období.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite