Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Toyen

.jaroslava Vydrová .kultúra .kultúra

Minulé storočie – aké boli jeho výzvy, vzmachy a drámy? Ako sa rodili umelecké a filozofické hnutia? Ako hľadal človek odpovede na otázniky vlastnej existencie? Tieto príbehy by sa dali rozpliesť mnohými spôsobmi. Jedným z nich je život a tvorba surrealistickej umelkyne: Toyen.

Toyen WIKIMEDIA COMMONS Česká surrealistická maliarka Toyen a jej spolupútnik, umelec a teoretik Jindřich Štyrský na výstave okolo roku 1930.

odpoveď na otázky vlastnej existencie je v prípade Marie Čermínovej, známej najmä pod menom Toyen, ktoré jej vymyslel Jaroslav Seifert, naozaj komplexná. Môžeme v nej zakúsiť radikálne spoločenské a politické premeny, v ktorých virvare vznikali umelecké iniciatívy, a v nich sa zas rôzne osobnosti rodili, odolávali aj zlyhávali. Dvadsiate storočie bolo storočím nekompromisne autobiografickým. 

Zhodou náhod sa mi na začiatku leta naskytla príležitosť dostať sa k jednej teoretickej prednáške a k jednému beletrizovanému životopisu spojenému práve s Toyen, ktoré ukazujú, každý svojím spôsobom, ako je toto obdobie inšpiratívne a strhujúce.

fascinácia imagináciou

Začiatok 20. storočia: v mnohom prelomový a zároveň určujúci pre to, kam sa osobnosti verejného a intelektuálneho života v Európe vydali. Český teoretik a historik umenia Josef Vojvodík v prednáške Dvojí tvář dvacátých let, ktorú predniesol na konferencii Sto let Ruchu filosofického, analyzoval otázku človeka, ktorá vzišla z étosu nového človeka, „fascinácie životom“, z otvorenia nevídaných možností jeho realizácie. V prehodnocovaní starého a budovaní nového sa ukazuje pokus o iné videnie sveta a vznikajú tak aj nové formy umeleckej tvorby. Zaznieva Husserlovo heslo: „Späť k veciam samým!“ a počuť zvolanie Maxa Broda z Prahy: „Jar! Jar!“ 

„Dvojaká tvár“ týchto a nasledujúcich rokov však poukazuje aj na prítomnosť odvrátenej strany. Objavuje sa pocit určitej ambivalentnosti, keď sa vízia nového človeka otriasa najskôr v prvej a definitívne v druhej svetovej vojne. Nehovoriac o ďalších ideových dynamikách spojených s komunistickým hnutím a Československom, ktoré sa riešili nielen geopoliticky a dejinne, ale aj bytostne, a teda osobne. Uvoľnenie, oslobodenie človeka, otvorenie nových horizontov, do ktorých môže slobodne vkročiť, sú vzápätí zneistené a spútané. Vojvodík uvádza, že „práve filozofi ako Edmund Husserl, José Ortega y Gasset, Karl Jaspers, Miguel de Unamuno, všetci títo myslitelia charakterizujú a diagnostikujú túto dobu... ako rozsiahlu krízu vedy, kultúry, spoločnosti a ľudstva vôbec“.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite