nikdy som nerozumel vzťahu Pavol Hammel a Marián Varga. Nahrali spolu veľa piesní, ale povahovo aj životnou filozofiou išlo o dvoch úplne rozdielnych ľudí. Marián Varga prežil svoj život ako slobodný človek, ktorý si vysokú mieru nezávislosti zachoval aj počas komunistickej totality. Jeho hudba bola originálna a nekonvenčná.  Pavol Hammel skladá skôr jednoduché folkové pesničky so sklonom k šlágrovosti. Kým Marián prežil 80. roky v tieni dištancu, Hammel bol skôr aparátnikom, ktorý vedel v režime dobre chodiť. No vždy, keď Marián dostal chuť robiť pesničky, spomenul si na Hammelov hlas. Obaja si boli súdení. 

stretnutie v Prúdoch

Marián Varga sa preslávil ako líder artrockového Collegia Musica, v ktorom sa mu nádherným spôsobom podarilo prepojiť klasickú hudbu s bigbítom, no popri tom nikdy nezabudol na pesničky. S Pavlom Hammelom sa stretol v druhej polovici 60. rokov, keď vstúpil do jeho skupiny Prúdy. Kapela hrala jednoduché folkrockové pesničky a vtedajšie štandardy, no Vargovým príchodom dostala tvorba úplne novú kvalitu. Jeho vplyv sa prejavil hneď na debutovom albume Zvoňte, zvonky. Hudobní kritici píšu, že išlo o slovenskú odpoveď na beatlesáckeho Seržanta Peppera. 

Porovnávať debut Prúdov s majstrovským dielom je trochu nepatričné, ale lepší štart si slovenský bigbít ani nemohol priať. Aj po rokoch sú Zvoňte, zvonky krásny hravý album, zosobňujúci slobodného ducha 60. rokov, ktorý nalinkoval, akým smerom sa Hammel s Vargom budú neskôr uberať. Pavol Hammel ako folkáč, ktorý má skôr bližšie k Donovanovi ako k Dylanovi. Klasicky vzdelaný Varga prepojil svoj boží talent s bigbítom a neskôr artrockovou tvorbou.