všetko, do čoho sa pustí česká dokumentaristka Erika Hníková, spustí zaujímavú polemiku. Tak to bolo pri jej skorších filmoch Ženy proměny alebo Nesvadbovo. Je tak aj v prípade jej najnovšieho filmu Každá minúta života, ktorý práve prišiel do slovenských kín. Už po tohtoročnej premiére v Karlových Varoch, kde ho ocenili zvláštnym uznaním, spôsobil pomerne zaujímavú kontroverziu. Príbeh slovenskej rodiny Hanuliakovcov, ktorí chcú mať zo svojho syna vrcholového športovca a tomuto cieľu podriadili svoj život, priniesol škálu rôznorodých reakcií,  medzi ktorými sa našla silná kritika, že ich metódy výchovy hraničia s týraním.  

Téma výchovy je sama osebe zaujímavá, no režisérka nečakala až taký veľký ohlas. Keďže ho nakrútila skôr umeleckejším spôsobom, myslela si, že si ho v kine pozrie len zopár fajnšmekrov a pomaly vyšumí. „Keby som vedela, že to dopadne takto, asi by som nakrútila viac mainstreamový film, oveľa rýchlejší a strihovejší. Prizvala by som odborníkov na túto tému. Určite by hovoril o viacerých veciach ako teraz, lebo tento film je skôr postavený skôr na otázkach ako na odpovediach. Môj film je observačný, má pomalé tempo. Je rozdelený do siedmich dní, čiže diváka vždy vyruší z prirodzeného toku filmu. Každá minúta života nie je divácky vďačný  film, takže to, čo sa okolo neho deje, ma prekvapuje,“ dodáva režisérka o filme, ktorý rozprúdil o polemiku o hraniciach extrémnej výchovy detí. 

Už len samotný trailer dáva zabrať.  Vidíme Miška, ako s otcom behá na maličkých nožičkách po dlhých, nekonečných schodoch. Už v polovici cesty má dosť, nevládze. V inej scénke zas plače, že už nechce trénovať. Lenže tento trailer trošku zavádza. Podľa režisérky ho producenti dokumentu spravili ostrejší, ako je samotný film, aby prilákali do kín viac divákov. Sama bola z neho rozladená, lebo Hanuliakovci určite nie sú sadisti, len sa pri výchove svojho syna rozhodli ísť alternatívnou netradičnou metódou kamavédy. Ide o metodiku výchovy, s ktorou prišiel český doktor Pavel Zacha. Spočíva v tom, že rodičia rozvíjajú schopnosti dieťaťa od narodenia po fyzickej aj mentálnej stránke. Znamená, že v prvých rokoch jeho života sa mu musíte venovať na 150 percent.  Takýmto spôsobom vychoval Zacha svojho syna pre NHL. 

Jeho syn Pavel Zacha hrá dnes za New Jersey Devils. Nie je síce špička ako iní súčasní českí hráči, ako Pastrňák alebo Hemský, skôr priemerný útočník, no to, že sa presadil v NHL, je pomerne veľká vec. To dnes dokáže len zopár hokejistov z nášho regiónu. Jeho príklad je vzorom pre ostatné české a slovenské rodiny, ktoré by chceli mať zo svojho syna šampióna, no odborníci stále nevedia zodpovedne vyhlásiť, či takýto druh výchovy už nie je za hranicou. Miško je „dríč“. Vyniká aj medzi svojimi vrstovníkmi z programu, no jeho život sa točí len okolo tréningov a štúdia. Nemá žiadnych kamarátov, pozná len svoju rodinu, ani nevie, že vonku môže byť úplne iná realita.