proti kolektívnemu popieraniu 

Pred časom vyšiel v slovenčine úplne odlišný beletristický príbeh zo života v Belfaste rozdelenom národným, konfesionálnym a politickým konfliktom. Mliekar Anny Burns získal Man Bookerovu cenu za rok 2018. V tomto pôsobivom príbehu tínedžerky nemajú postavy konkrétne mená. Vystupujú označené len pozíciami vo vzťahoch (sestra, švagor, frajer) a protibritský radikál je jednoducho Mliekar, hoci s touto profesiou vlastne nemá nič spoločné.

Americký spisovateľ a investigatívny novinár Patrick Radden Keefe nemá o podobné literárne hry záujem. Píše o severoírskom konflikte trvajúcom desaťročia exaktne. Odhaľuje aktérov na všetkých stranách, menami nešetrí. Je to vďaka jeho práci s archívnymi prameňmi. Z beletrie zostal „iba” vycibrený rozprávačský talent a silný čitateľský pocit. Keefe nemôže byť úplne nad vecou, keďže spolu s desatinou americkej populácie priznáva írske korene. Ako to už býva, írski Američania boli  a sú írskejší ako tí, ktorí zostali doma. V Bostone jeho detstva sa nikto nehanbil za podporu IRA, hoci už boli všeobecne známe jej najväčšie teroristické zverstvá. Nad barom v írskej krčme visel veniec na pamiatku padlých členov ilegálnej armády a do pivového krígľa boli zbierané príspevky „pre chlapcov”.

Autor sa rozhodol pre tému, keď si v januári 2013 prečítal v New York Times nekrológ za Dolours Priceovou, legendou severoírskeho odporu.