vždy, keď sme sa stretli, vypadol z neho nejaký vtipný bonmot, ale keby som mal zostaviť hitparádu jeho humorných výrokov, určite by som vytiahol historku z jeho koncertu spred viacerých rokov. Bratislavské NTC bolo úplne natrieskané a ľudia s ním a jeho zohranou kapelou prešli takmer všetkými hitmi. Po koncerte sa nad sálou konal malý raut, kam boli pozvaní aj novinári. Stáli sme tam s jeho skvelou manželkou Katkou a jeho dvoma deťmi, zatiaľ čo Meky, oblečený vo svojom tradičnom tvídovom saku, pózoval horde fotografov. Zrazu sa k nám otočil a zahlásil svojou neopakovateľnou bratislavčinou: „Nakoniec aj tak napíšu: blbec, nevie sa obliekať.“ 

Rockeri ho mali za slušniaka, ktorý síce nosil tenisky a džíny, čo však prekryl sakom, aby niekoho náhodou neurazil. Nebol v tom však žiadny plán. Meky Žbirka bol taký, na svojom zovňajšku si nezakladal – jeho jediným imidžom bola v posledných rokoch života beatlesovská čapica – podobne ako si nezakladal ani na sláve. Stretol som viacero hudobníkov, ktorých egá sa nafúkli do extrémnych rozmerov a navždy to poznačilo ich osobnosť, no Žbirku sa to netýkalo. Napriek tomu, že počas svojej dlhej kariéry úspech cucal všetkými dúškami, či už bol v Moduse, Limite alebo na sklonku kariéry, keď vedel vypredať dvadsaťtisícovú halu, vždy bol nad vecou. Vedel, že v tomto šoubiznise, v ktorom sa pohyboval ako ryba vo vode, je hlavne vďaka tomu, čo má najradšej. Vďaka hudbe. „Je to dôležité, aby človek dlho vydržal, pretože život, ktorý vedieme, nám dáva dôvody stratiť ideály a nejako sa tou cestou unaviť. Mne stačí pozrieť sa na obal prvej platne skupiny Kinks, ktorá mi osvieži motívy, prečo vlastne hrám. A tie sú správne.“

englishman in Bratislava

Určite za to môže výchova zo strany jeho rodičov. Otec bol hrdinom druhej svetovej vojny, ktorý prešiel s tankom z Normandie až do Nemecka. Jeho mama bola Angličanka, s ktorou sa stretol začiatkom 40. rokov v Londýne. Keď nás tam Meky pozval po nahratí svojho prvého anglického albumu, sedeli sme v reštaurácii vo štvrti Muswell Hill blízko pubu Green Man, kde sa jeho rodičia prvýkrát stretli. Po Bratislave a Prahe sa Londýn stal nakoniec jeho tretím domovom, čím sa vlastne v jeho živote uzavrel dôležitý kruh a on mohol konečne žiť tam, kde jednou nohou vždy patril.