polemika o tom, že komiks nie je braková literatúra pre deti, je už vyhratá už aj u nás. Kníhkupectvá zaplnili knižky o hrdinoch našich čias a nikomu to dnes nepríde divné. Na pultoch nájdeme české komiksy o Zátopkovi, Čáslavskej alebo bratoch Mašínovcoch. K nim konečne pribúdajú aj slovenské tituly. Tým najnovším je príbeh humoristickej dvojice Lasica a Satinský.

ĎURO BALOGHUkážky z komiksovéhu príbehu Lasicu a Satinského Radostná správa. Kreslil Ďuro Balogh, písal Peter Gärtner.

vzali nám publikum

Komiksová knižka Radostná správa je poctou týmto dvom slovenským velikánom, popisuje zápas humoristického dua o vlastné divadlo. Je koniec šesťdesiatych rokoch, v uliciach cítiť spoločenský odmäk, ktorý definitívne pretne príchod okupačných tankov. Autormi príbehu sú scenárista Peter Gärtner a ilustrátor Ďuro Balogh. „To, že komiks je podradný žáner, už dávno demýtizovali ľudia ako Umberto Eco alebo v našich zemepisných šírkach Kornel Földváry, ktorý je aj jedným z hrdinov nášho príbehu,“ hovorí Peter a dodáva: „Kto sa venuje knihám, vie, že už dávno existujú artové komiksy a že ide o médium, ktoré vie vyrozprávať aj zložité témy. Príbeh Lasicu a Satinského si to pýta. Aj oni reprezentovali spojenie vysokého a nízkeho. Boli to humoristi, ktorí robili inteligentný humor.“

Nápad prišiel z hlavy Petra Michalíka z vydavateľstva Monokel. Ten začiatkom roku 2019 oslovil Milana Lasicu, ktorý im obratom „lasicovsky“ odpovedal: „Ako dlhoročný predstaviteľ poklesnutej kultúry vítam vašu ambíciu a som k dispozícii. ML.“  Jeden z dvoch hlavných protagonistov príbehu bol pri prvom stretnutí rezervovaný, sám totiž nevedel, ako to celé vypáli, no keď videl scenár, prvé skice a zanietenie tvorcov, ktorí ho opravovali v tom, že isté historky z jeho života boli inak, ako si ich pamätá on, stal sa aktívnou súčasťou príbehu tejto knižky.    

Peter Gärtner sa pustil do  štúdia archívnych materiálov, v ktorých vypozoroval základnú líniu komiksu o tom, že dvojica si v roku 1968 chcela založiť súkromné divadlo. Za komunizmu sa zdal tento plán nepredstaviteľný, slovo „súkromné“ akoby vôbec neexistovalo, ale keď prišiel Dubček a s ním Pražská jar, L+S tomu snu uverili. „Ako sa im to môže podariť? Všetko je podriadené tomuto príbehu, aj keď je tam viacero odbočiek,“ dodáva Peter. 

Tak ako správny komiks, aj Radostná správa má svojich „padouchov“. Tými sú, samozrejme, súdruhovia, ktorí mali Divadlo na korze v zuboch, podobne ako každé slobodné umenie, ktoré v tých časoch vyrástlo mimo štátnych štruktúr. Komunisti robili všetko preto, aby ich zničili a hľadali rôzne vymyslené dôvody, ako to docieliť. Napríklad samotné Divadlo na korze nakoniec zavreli z hygienických dôvodov. L+S sa so zákazmi  stretávali od svojich profesionálnych začiatkov. „Trpeli nás tam jednu sezónu a dostali sme ďalší zákaz. Bolo to veľmi frustrujúce. Chceli sme hrať pre naše publikum a opäť nám ho vzali,“ sťažuje sa jedna z postavičiek komiksu po jednom z prvých dištancov. 

Radostná správa je do veľkej miery faktografický, takmer populárnonáučný komiks, ktorý má mladšej generácii vysvetliť, kto boli Lasica so Satinským. Kniha nemôže opomenúť ich klasické skeče ako napríklad ten so zaváraním čerešní, no bonusom sú veci, ktoré nie sú o tejto dvojici známe. Mnohé z nich Peter vypátral aj pri rozhovoroch s Milanom Lasicom. Ten mu napríklad prezradil, že humoristická dvojica musela pred súdruhmi urobiť sebakritiku. Sú tam historky o striptíze alebo o tom, ako ich priradili pod Slovkoncert, kde riaditeľ na úrovni sedliaka nevedel, čo je pantomíma. Odvrkol, že v jeho divadle nemí herci hrať nebudú.