medzi nimi bol i šéfredaktor Stéphane Charbonnier (nachádzal sa na rovnakom čiernom zozname al-Káidy ako aj Lars Vilks) a dvaja policajti. Otázka teda znie, čo majú tieto dva incidenty spoločné? Iba náboženských fanatikov hlásiacich sa k teroristickým organizáciám? Nie, odpoveď nie je taká prostá.

Niekto by preto možno označil akciu, ktorú zorganizoval len chvíľu po útoku na Charlie Hebdo Výbor Larsa Vilksa (spolu s ním) v Kodani, za trúfalosť. Hlavne, keď mnohí moslimovia vnímali Vilksa ako karikaturistu, ktorý si zaslúži zomrieť. Dovolil si totiž namaľovať ich proroka Mohameda ako psa, čím u nich vyvolal vlnu nenávisti, a od roku 2007 sa preto musel obávať o svoj život. Teroristické organizácie al-Káida a al-Šabáb vyzývali svojich priaznivcov z celého sveta, aby ho zlikvidovali spolu s ďalšími ľuďmi, ktorých označili za nepriateľov islamu. Al-Káida dokonca zverejnila zoznam smrti na svojom internetovom časopise Inspire už v roku 2013. Vilks teda musel prijať policajnú ochranu, ktorá ho nakoniec ochránila aj v prednáškovej sále v kodanskom kultúrnom dome Krudttønden.

prisahal vernosť Islamskému štátu

Paradoxom je, že práve na tejto akcii hovorili všetci pozvaní, vrátane ukrajinskej feministky Inny Ševčenkovej z aktivistickej skupiny FEMEN, práve o slobode prejavu. Až kým ju neprerušila streľba iba dvadsaťdvaročného Omara El-Husseina z automatickej zbrane. Spolu s kultúrnou publicistkou Helle Merete Brixovou sa vtedy takmer sedemdesiatročný Lars Vilks ukrýval pred útočníkom pod maximálnou ochranou. Účastníkom seminára, ktorý však také šťastie nemal, bol aj režisér Finn Nørgaard. Hoci sa mu podarilo ujsť z budovy, do ktorej Omar El-Hussein strieľal, utekal nesprávnym smerom – priamo k teroristovi, ktorý ho zblízka strelil do chrbta.