vlastne, s tým koncom to nie je až také jasné, pretože autora hnala jeho záhadná inšpirácia k ďalším a ďalším tvorivým zopätiam, takže hrozilo, že príbeh bude bez konca, až jedného dňa ...

Aby som aj ja nestratil niť: Je to už neuveriteľných sto rokov, odkedy vyšli prvé kapitoly Čapkovej knihy Továrna na Absolutno, tohto roku vychádzajúcej v novom vydaní. Je to príbeh o záhadnej energii skrytej v hmote, o entuziazme a fanatizme, o ľudskej malosti, ktorá sa rada zapojí do služieb vznešeným ideálom, o mocichtivosti vo svete, v ktorom už žiadna ekonómia nie je potrebná, pretože všetkého je hojnosť, ba v ktorom dokážeme všetko, na čo len pomyslíme. Čapkov humanistický pragmatizmus – základ pre jeho antiutopizmus – sa tu nezaprie. To všetko podané s rozprávačskými talentom a zmyslom pre humor v príbehu, v ktorom sa temné sarkazmy ocitajú bok po boku s láskavou empatiou a pochopením pre ľudské slabosti a nedokonalosť.  

od univerzálneho bratstva k svetovej vojne

Podivínsky inžinier vynájde spôsob, akým čerpať energiu skrytú v subatomárnej štruktúre hmoty. Jeho niekdajší spolužiak, továrnik, sa pozerá na vynález aj na vynálezcu so svetáckou blahosklonnosťou, s akou sa obvykle pozerajú pragmatici na nepraktických mysliteľov do chvíle, keď zistia, koľko môžu zarobiť na priemyselnom využití „karburátora“. Energia má však neuveriteľné účinky. Továrne pracujú ďalej samy, produkcia sa sama organizuje. Ľudská práca sa stáva zbytočnou, a zbytočnou sa stáva aj produkcia, ktorá sa množí bez toho, aby zodpovedala dopytu. Energia navyše prejavuje pozoruhodnú „panteistickú“ duchovnosť.  Vedie k extázam, vznikom nových siekt a hnutí.