dlhá ulička od bránky ústi k dverám s nápisom: U zeleného koníka. Otis Laubert nám to na svojej arche orientačne uľahčuje. Vybavuje všetko lístkami, ceduľami, tabuľkami. Annamária Juhásová ich zhrnula úhľadným drobným ženským písmom do malého bedekra:  

 „Keď vojdete bránkou na pozemok Samovej ríše, ocitnete sa v uličke medzi Otisovým a susedovým domom. Ako prvé uvidíte dvere s menovkou „U zeleného koníka“. Keď boli v lete otvorené, sadol si na pánt krásny zelený lúčny koník, ktorého sme nevedomky zlisovali zatvorením dverí. Hneď nad nimi sú vysoko vo vzduchu dvere s menovkou „Štúdio pod strechou“. Sú to dvere na povalu, tvarom prispôsobené zošikmeniu strechy.

MATÚŠ ZAJACMATÚŠ ZAJACUlička od bránky ústi k dverám s nápisom U Zeleného koníka.

Studená ulička Vás privedie na dvor s altánkom. Hneď za rohom Vás privítajú tmavočervené kovové dvere do pivnice, pomenované „Kotolňa“. V pivnici je umiestnený vykurovací kotol.Do domu by ste sa dostali po drevených schodíkoch natretých na zlato. Vchodové dvere, vstup do Otisovej umeleckej kancelárie, nesú názov „Otisárium“ napísaný na zrkadielkach.Z dvora sa dá po ďalších schodíkoch dostať aj do druhej časti domu. Tadiaľ vchádzajúpomocníci do svojej šatne. Citujúc kráľa z Pyšnej princeznej: „Našli, moji rádcové, našli?“ je priestor pomenovaný „Křídlo mých rádců“.

MATÚŠ ZAJACTabuľka s nápisom Samova ulica upozorňuje na Samovu ríšu.

Aj táto druhá polovica domu má vlastnú pivnicu, suchú a chladnú, ideálnu na skladovanie potravín, odtiaľ pomenovanie „Studená pivnička“. Na pozemku Samovej ríše je okrem hlavného domu postavená aj pomerne nekvalitná stavba. V tomto domčeku pravdepodobne bývala pôvodná majiteľka domu, mala tu kuchyňu, toaletu a izbičku. Dvere preto zachovávajú pomenovanie podľa pôvodného využitia „Letná kuchynka“ a „Izbička“, aj keď dnes slúžia na skladovanie farieb alebo dreva.