scenár bol všade podobný: hlasné búchanie na dvere, niekedy aj násilné vlámanie, demolovanie bytu, zastrašovanie či dokonca bitie. Na oblečenie  zvyčajne dali chvíľku, potom prišlo brutálne odlúčenie od blízkych a neistota ohľadom zajtrajška. Pre viac ako 3 000 internovaných takto vyzerala noc z 12. na 13. decembra 1981 – prvá noc stanného práva v Poľsku. Zadržaní boli poprední aktivisti nezávislého odborového zväzu „Solidarita“, ako aj ľudia voľne spriaznení s demokratickou opozíciou.

Medzi tými, po ktorých vtedy prišli policajno-eštebácke  tímy, bol aj Antoni Heda, ktorý žil v obci Kanie neďaleko Varšavy. Tento zaslúžilý partizánsky veliteľ z čias nemeckej okupácie a povojnovej tajnej organizácie o nezávislosť bol už v 40. rokoch niekoľkokrát väznený: Sovietmi, Nemcami a napokon aj rodnými komunistami. Krátko po jeho šesťdesiatych piatych narodeninách ho červený režim opäť uznal za hrozbu pre „bezpečnosť štátu a verejný poriadok“. Bol poslaný do izolačného centra vo Varšave-Białołęka. V inom centre – v Łęczyci – sa ocitol lekár z Lodže Marek Edelman, v roku 1943 jeden z vodcov hrdinského povstania vo varšavskom gete.

„‚Pacifikácia‘ štrajkujúcej bane ‚Wujek‘ v Katoviciach 16. decembra 1981 mala za následok deväť smrteľných obetí.“