len málo filmov v poslednom čase tak dokonale zhŕňa sklony amerických elít k morálnej panike ako Don´t Look Up, satira Adama McKaya o tom, ako sa so Zemou ide zraziť kométa. Ľudstvo má vo filme síce možnosti a metódy na predídenie kataklizme, ale nepodarí sa mu to. Na vine je kombinácia neschopných lídrov, chamtivosti a odmietania načúvať hlasom odborníkov.

Hoci len málo kritikov nasledovalo príklad Ann Hornadayovej z novín Washington Post, ktorá film prirovnala ku klasickým dielam, ako je Dr. Strangelove, celkovo Don´t Look Up zaťal medzi znalcami do živého. Manohla Dargis chváli jeho „srdcervúcu, nevýslovnú pravdu“ – konkrétne to, že „narcizmus ľudstva a všetko to, čo priniesol, vrátane ničenia prírody, nás napokon dovedie do záhuby. McKay v tomto filme robí len o málo viac, než že na nás kričí, ale treba povedať, že si to zaslúžime.“

pobúrenie ako znak sofistikovanosti

Tradične sa výrazom morálna panika označovali hystérie, ktoré sa nekontrolovateľne šírili medzi ľudom po tom, čo ich prehnane nafúkli nezodpovední mediálni aktéri: príkladom je vzťah násilia a videohier, únosy detí či satanizmus. Dnešná morálna panika nafukuje aj rozsah problémov, ktoré postihli Ameriku a svet, a zároveň ich redukuje na naivné príbehy o dobre a zle. No na rozdiel od morálnych paník v minulosti, tie dnešné často vnucujú verejnosti aktivisti a odborníci – a aj filmári a filmoví kritici.

Bezbrehé stotožnenie sa s morálnou panikou sa navyše stalo známkou intelektuálnej a morálnej vyspelosti.