dohviezdny večer nie je kniha iba pre malých čitateľov. A svoj názov nedostala len preto, že znie poeticky, i keď v skutočnosti v sebe nesie veľkú dávku čarovnosti. Ešte nedávno totiž naši predkovia, prevažne v dedinách na strednom Slovensku, volali Štedrý večer práve Dohviezdny večer, ktorý aj patrične svätili pôstom alebo hodmi či rôznymi obradmi a zvykmi. 

„Zapálil sviečky a všetci si posadali za štedrovečerný stôl. „Dnes je Dohviezdny večer,“ povedal otec. 

„Dohviezdny?“ opýtal sa modrooký chlapec. „Čo to znamená?“ 

„Tak naši predkovia hovorili Štedrému dňu.“

„Prečo?“

„Lebo je to večer, keď treba vzhliadnuť ku hviezdam. A nájsť si medzi nimi tú svoju.“ Vtedy si modrooký chlapec siahol do záhrenia a vybral hviezdu.“ (z príbehu Anjel vysoký ako topoľ od Dany Podrackej)

dobro má na sviatky pri stole vlastné miesto

Niektoré vianočné zvyky a tradície sa zachovávajú dodnes. Ale prispôsobujú sa dobe a konkrétnym rodinám, ktoré ich buď dodržiavajú podľa zaužívaných konvencií, alebo sa nimi riadia podľa seba a svojich vlastných pravidiel. Vianoce sú však sviatkom nás všetkých. Sú pre tých, čo veria na zázraky, majú radi teplo vychádzajúce z krbu, čarovné svetielka na vianočnom stromčeku, chutný zemiakový šalát, mrazivý sneh vŕzgajúci pod čižmami, a čas strávený s rodinou, s ktorou je možné sa konečne stretnúť za jedným stolom práve počas dní sviatočného pokoja. Ale sú aj pre tých, čo nič z tohto všetkého nezažívajú, pretože na nich nečaká žiadna rodina, teplo ohníka, dobré jedlo či oddych pri vianočnom stromčeku.

Kniha Dohviezdny večer v sebe preto skrýva až dvadsaťpäť rôznych príbehov, ktoré si môžete dávkovať ideálne každý deň pred spaním. Nie preto, že v jej názve figuruje večer, ale preto, že práve v tme, pod teplým svetlom malej lampy, máme možnosť popustiť uzdu fantázii.