všeľudská solidarita s vesmírnym Robinsonom Markom Watneyom bol – okrem neuveriteľne šikovného hlavného hrdinu – ďalší silný plán príbehu.
Autorom rovnomennej románovej predlohy je Andy Weir (1972), kalifornský programátor a fanúšik klasických autorov hard sci-fi ako Asimov a Clarke. Vyrastal v rodine vedeckých pracovníkov: otec fyzik, mama elektroinžinierka. To bude pre neho veľmi dôležité. Marťan (2011) bola jeho prvá vydaná kniha, prvotiny publikoval len na svojom webe – aj Marťan pôvodne vychádzal ako online seriál na jeho stránke, a namotalo sa naň veľké množstvo fanúšikov.
macGyver na Marse
Mark Watney, to je ten, čo ostal sám na Marse, je nesmierne šikovný človek, profesiou botanik a inžinier. Pasuje do línie „kompetentných mužov“, čo bol nie veľmi dôležitý smer sci-fi pred vojnou a jeho hrdinovia boli muži, ktorí si vedeli poradiť v každej situácii. Zo známejších autorov mal takýchto hrdinov Robert A. Heinlein, ktorého jeho hrdina Lazarus vyslovil: „Ľudská bytosť by mala byť schopná vymeniť plienku, naplánovať inváziu, zabiť prasa, ovládnuť loď, navrhnúť budovu, napísať sonet, vyrovnať účty, postaviť múr, postaviť z kostí kostru, utešiť umierajúcich, prijímať príkazy, dávať objednávky, spolupracovať, konať samostatne, riešiť rovnice, analyzovať nový problém, hádzať hnoj, programovať počítač, variť chutné jedlo, efektívne bojovať, galantne zomrieť. “
Heinlein však bol kontroverzný tvorca mačistických týpkov, kým Mark Watney je technik, ktorý s pomocou dostupných prostriedkov („gaffa“ pásky, vecí, ktoré má k dispozícii, ale aj svojich..., teda svojho vlastného hnojiva na zemiaky) neurobí nič menšie, než to, že prežije. Ak si poviete, že to teda na poriadny sujet veľmi nestačí (jediná postava, teda žiadna interakcia s výnimkou oneskorenej komunikácie so Zemou), nemôžete byť viac vedľa. Lebo román (a film, ktorý je jeho pomerne presnou adaptáciou), je plný humoru, ktorý, samozrejme, aj v najhorších situáciách výrazne sčernie (či marsovsky sčervenie).
„Konečne prišiel spisovateľ, ktorý napísal veľké a dôležité sci-fi romány, pretože to „science“ v názve bolo v časoch fantasy a témy virtuálnej reality dosť ignorované“
Weir má ešte jeden dar: Aj keď nejako tušíme, že to celé dopadne dobre, pri dramatických scénach sa o Watneyho strašne bojíme a s úľavou si vydýchneme, keď zasa neuveriteľne vynaliezavo vyriešil ďalšiu situáciu. Žiaden deus ex machina. Len fyzika, vedomosti, šikovné ruky a trocha toho príslovečného marsovského šťastíčka.
oslava vedy
Watney je, skrátka, vesmírny MacGyver a jeho švajčiarskym Victorinoxom je veda. A tu je ďalšia vec, ktorá mi na tom celom veľmi „reže“: Že v časoch, keď luza vedou pohŕda, je tento román (a oba ďalšie) jej oslavou, a že veda nie je len vecou, pre ktorú sa oplatí žiť, ale s ktorou sa dá aj prežiť. Keby sa hrdina riadil znameniami zverokruhu, asi by mu boli vieme čo platné a orientácia s pomocou virgule tiež. (Ozaj, keď budú ľudia kolonizovať Mars, ako to bude s tamojšími astrológmi?)
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.