tak ako pod zemou vytvára biele rieky, jemné pradivo kamenných soľných žíl, podobné vlákna vytvorila aj na povrchu zeme. Síce nepriamo, no prežili od tých najstarších dôb až podnes. Bola to práve soľ, ktorá formovala našu civilizáciu – náš rast od primitíva ku kultivovanému človeku. Vďaka nej totiž vznikali prvé cesty a obydlia popri nich, ľudia vymýšľali, ako najlepšie vymyslieť jej prepravu k čo najväčšiemu počtu ľudí, čo si vyžiadalo zopár prevratných vynálezov – napríklad koleso. Ako však ľudstvo k soli prišlo? 

Vraj si náš prapredok pri poľovaní všimol, že zverina rada vyhľadáva miesta s odkrytými kamennými žilami, ktoré chodieva oblizovať a že k takýmto soliskám v podstate vedú všetky zvieracie cestičky, podobne, ako neskôr budú viesť všetky cesty do Ríma. Keď pračlovek videl, ako zver oblizuje akúsi bielu skalu, povedal si, že na tom niečo bude a oblizol ju tiež. Nechutilo to bohvieako. No pre istotu si z tej skaly zobral, aby ju ukázal kamarátom v jaskyni. No a tak sa stalo, že naša prvotnopospolná pospolitosť začala s tým kameňom experimentovať. Zrejme netrvalo dlho, poobtierali o ňu nejaké to mäso a zistili, že nielenže lepšie chutí, ale nasolené aj omnoho dlhšie vydrží.