celkom na konci minulého roka vyšla pozoruhodná, podrobne spracovaná aj očakávaná kniha o diele sochárky Marie Bartuszovej, ktorú pripravila teoretička výtvarného umenia Gabriela Garlatyová. Vypĺňa ňou dôležité miesto v recepcii umenia, pretože sprítomňuje tvorbu jedinečnej umelkyne, ktorá tvorila často nepovšimnutá, v akomsi nenápadnom, paralelnom móde v Košiciach, hoci jej sochy nepochybne presahovali a presahujú naše hranice. To dokazuje v posledných rokoch domáci aj medzinárodný záujem o Bartuszovej dielo a výstavy v zahraničí. A dokazuje to aj súbežné sledovanie jej diela spolu s takými umelcami, ako sú Louise Bourgeois, Hans Arp, Constantine Brâncuşi, Alina Szapocznikow a iní.

košice, Vyšné Ružbachy, Londýn

Gabriela Garlatyová sa detailne venuje teoretickým aj faktografickým miestam tušených rozmerov diel umelkyne pochádzajúcej z Prahy, no tvoriacej prevažne na východnom Slovensku. Tam sa spolu s manželom umelcom Jurajom Bartuszom po štúdiu presťahovali, založili si rodinu a tvorili (Maria Vnoučková, ako sa volala za slobodna, študovala v Prahe keramiku). Bohatou fotodokumentáciou, na ktorej sa podieľala aj vnučka Soňa, nás rozsiahla kniha privádza do ateliéru, na výstavy, do miest, kde sú umiestnené sochy, fontány, reliéfy, ale aj na inštalácie v prírode alebo sochárske sympóziá. Necháva nás nahliadnuť aj do náčrtkov, ktoré sprevádzali tvorivý proces umelkyne. Keď sa dočítame, že Maria Bartuszová v roku 1996 zomiera vo veku šesťdesiat rokov, ostávame zaskočení, lebo prezentované diela sa nám prihovárajú tak živo a sviežo, že skôr volajú po pokračovaní.