film má rôznych superhrdinov. Tí na súčasnom plátne sú najmä fyzicky zdatní, rýchli, silní či zábavní, a preto ich pozná celý svet. A potom je tu druhá skupina, zdatná metafyzicky, sú pomalí a nudní a preto ich pozná len pár zasvätencov, ale ich tvorivé schopnosti sú naozaj výnimočné. Andrej patril do tej druhej skupiny a programovo sa vymedzoval voči komercii. Navyše nekompromisne obhajoval svoje diela voči cenzorským zásahom komunistického režimu.

Sú aj také názory, že ten režim mu to síce komplikoval, ale zároveň vraj len vďaka prostrediu bez komerčného tlaku producentov mohol natočiť také filmy, aké natočil. K tomu len toľko, že všetci jeho obľúbení režiséri bez výnimky boli z toho druhého prostredia a posledné dva filmy natočil práve tam. A hoci je nesporné, že točiť nezávislé filmy bez kompromisov nie je v podmienkach slobodného trhu jednoduché, sám Tarkovskij veľmi dobre vedel, že svet nie je dokonalý a umelec nežije vo vzduchoprázdne. Ale nech to povie on sám:  „Umelec nikdy nepracuje za ideálnych podmienok. Ak by existovali, neexistovala by jeho práca, pretože umelec nežije vo vákuu. Nejaký druh tlaku musí byť vždy prítomný. Umelec existuje, pretože svet nie je perfektný. Umenie by bolo nepotrebné, ak by bol svet perfektný, pretože človek by nehľadal harmóniu, jednoducho by v nej žil“.

andrejovo detstvo

Andrej Tarkovskij sa narodil do umeleckej rodiny, jeho otec Arsenij bol významný básnik a hoci sa rodičia čoskoro rozviedli, ostal na oboch fixovaný, čo sa prejavilo aj v jeho neskoršej tvorbe.