Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Drive my car – pojazdná terapia červeného Saabu

.danka Sláviková .kultúra

Jazda autom ako liečba rán, ktoré sú na prvý pohľad neviditeľné a dobre skryté hlboko pod povrchom ľudského tela. Hlavná postava japonského herca a režiséra, ktorý na sedadlách červeného auta spaľuje vinu, nepokoj aj bolesť. Čerstvý držiteľ Oscara, japonský film Drive my car, je špičkovou kontemplatívnou drámou o ľuďoch, ktorí si navzájom umožnia akceptovať vlastnú minulosť a posun v ústrety novým zajtrajškom.

Drive my car – pojazdná terapia červeného Saabu čsfd

haruki Murakami, svetoznámy japonský spisovateľ, ktorého témy prenikli spolu s  popularitou ďaleko za hranice jeho krajiny, je známy pre svoj magický realizmus, ale aj nemagické zobrazenie každodennej reality, zväčša tém melanchólie, lásky, straty, spirituality a hudby. Drive my car je voľnou adaptáciou rovnomennej Murakamiho poviedky z knihy Muži bez žien, rozpína sa do mohutných troch hodín a aj napriek tomu, že ide o slow cinema, drží pozornosť diváka takmer nepretržite.

Režisér filmu, Rjúsuke Hamaguči, rozvinul úsporný príbeh do melancholického eposu nielen o prekonávaní vlastnej minulosti, ale aj o hlbokej spolupatričnosti zo začiatku neznámych ľudí. Hlavnou postavou filmu je divadelný režisér v stredných rokoch Kafuku, ktorého osobný život je podrobne rozobraný v dlhom prológu. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite