rozhovory bez mejkapu

Kniha o smrti a luxusná? Áno, aj také môže byť. Knižná kolekcia 26 rozhovorov o zomieraní a smrti je luxusná svojou vizuálnou podobou. Respondenti sú v nej predstavení fotografiami Františka Plzáka, ktoré sú prívetivo melancholické a súčasne úprimné. Nič iné pri tejto téme ani neprichádzalo do úvahy. Všetci zúčastnení zavrhli falošné pózy či snahu „upraviť” tvár starnutia.

Kniha je luxusná aj vďaka priestoru, ktorý každý z opýtaných dostal na svoje rozprávanie. Nikto sa nikam neponáhľal. Žiadny príbeh nie je strihnutý v polovici, každý pocit je povolený a každá spomienka vzácna.

Autori ukázali krásnu silu empatie. Dôležitejšie, ako sledovať pripravený reťazec otázok, je načúvať a postupne sprístupňovať čitateľovi najtajnejšie priestory duší. 

Najpresnejšou charakteristikou tejto knihy rozhovorov je komplexnosť. Vo výbere respondentov aj v ich prístupoch a témach, o ktorých sú ochotní rozprávať. Hoci autori upozorňujú, že  ambíciou nebolo spraviť sociologicky reprezentatívnu vzorku osobností, ich výber je dokonalý. 

„Živé rozhovory o smrti nedokážu zmazať všetky obavy. Smrť zostáva tajomstvom a predstava umierania v nás vyvoláva hrôzu.“

Vystupujú ľudia všeobecne známi (knieža Schwarzenberg, biskup Václav Malý, Ivan Havel, Dana Němcová, rabín Karol Sidon, sociologička Jiřina Šiklová, hudobník Jan Spálený), ale aj – aspoň pre slovenského čitateľa – menej známe postavy z prostredia akademického a umeleckého. 

Zaujímavou kategóriou sú tí, ktorí sa zomieraniu a smrti profesijne venujú. Notárka, šéf pohrebného ústavu, zakladateľ cechu hrobárov či riaditeľka mobilného hospicu rozprávajú o zomieraní prakticky a realisticky. Ani oni sa nevyhýbajú osobnejším otázkam, ktoré boli adresované ostatným.