čokoľvek urobia, ich postrčí ďalej. Svoju hudbu nazvali dream pop, ale akcelerácia, s akou si plnia svoje sny, má prudkosť rocku. A sú dôkazom toho, že súčasťou talentu je aj schopnosť presadiť sa.
Na scénu prišli pred siedmimi rokmi, keď mala Ela 17. Boli veľmi mladí, pôsobili však ako ostrieľaný kolektív. „Vraj už od začiatku to znelo, ako keby sme spolu hrali dvadsať rokov, ale pravda je taká, že väčšina z nás dvadsať rokov ani nemala.“
Dnes má Ela 24 a jej životný a umelecký partner, basgitarista Michal Smetana, ktorý sa časom stal druhou hlavnou tvárou kapely, má o rok viac. Stretávam sa s nimi osobne, lebo prišli hrať do Bratislavy na festival Sharpe, inak bývajú v Berlíne. Zaujme ma uvoľnenosť a presnosť, s akou hovoria o hudbe aj svojich životoch. Napokon, v šoubiznise sú už niekoľko rokov. Ak ste starší „boomer“ a niekedy si neodpustíte poznámky na adresu mladej generácie, choďte na ich koncert, pozrite si videá na YouTube, vypočujte si ich album a dobre si pozrite, ako vyzerá jeho dizajn. Možno si uvedomíte, čo všetko ste v mladom veku nestihli.
nečakaná kapela
Celé sa to začalo na mentoringovom programe TalentGuide organizácie LEAF. Ela mala 16 a chcela sa dostať na školu v zahraničí. „Moja mentorka bola speváčka a skladateľka Ester Wiesnerová. Na konci programu som mala napísať pesničku. Asi sa páčila, lebo ma zavolali hrať na odovzdávanie cien LEAF Award – ale ja som nemala kapelu. Tak som zavolala kamošov zo školy a ich kamarátov a vyskladala sa formácia, ktorá mala byť jednorazová.“ Rýchlo začali pribúdať ponuky na koncertovanie. Michal dodáva, že na začiatku ešte nemali ani hodinový program a to ich nútilo urobiť repertoár. Rýchlo vznikol aj prvý album Botanika, ktorý vydali v prestížnom Slnko Records.
Michal spomína, ako sa pridal do kapely – nebol v nej od začiatku. „V tom čase som sa začínal stretávať s Elou a tá mi povedala, že skrátka s ňou musím aj hrať. Ja som najprv váhal, lebo som mal svoje projekty. Najprv si vymyslela, že budem hrať na viole, ale to nebol veľmi dobrý nápad.“ Našťastie mal v aute kontrabas, vytiahol ho, a „bolo to tam“. Dnes už používa skôr basgitaru, aj bezpražcovú s pekným kĺzavým zvukom.
„Na prvom albume Botanika som takmer všetko napísala ja,“ spomína Ela.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.