rok 1949 nebol nejako zvlášť nabitý udalosťami, ak nerátame vznik Čínskej ľudovodemokratickej republiky, NATO, prvý sovietsky jadrový test, premiéru prvého komerčného prúdového lietadla de Havilland Comet a „vynález“ kráľa nemeckého rýchleho občerstvenia – currywurstu.

Stavím sa, že ani vtedajšie hudobné hviezdy dnes asi nemajú veľa fanúšikov: Klasický rock and roll bol pred dverami a najpredávanejšie boli hviezdy ako Vaughn Monroe, Frankie Laine, Vic Damone, či Perry Como. 

rockový nástroj ešte pred rockom

V tomto roku vyvinul americký neveľmi úspešný hudobník a opravár rádií Clarence Leonidas Fender, ktorý si nechal hovoriť Leo, s kolegom Georgem Fullertonom gitaru Fender Broadcaster, ktorá sa neskôr premenovala na Telecaster (značka „Broadcaster“ bola obsadená bicími firmy Gretch). Názov Telecaster gitaru vystihuje lepšie. Je to odkaz na vtedajšiu technologickú novinku – televízor. Názov podčiarkoval novátorský prístup, nové materiály a postupy (napríklad krk z jedného kusu, telo z bahenného jaseňa), ktoré umožnili úplne nový pohľad na farebné prevedenie gitary. Práve originálna farba Telecastra – „butterscotch white“ bola nazývaná aj televízny finiš, lebo svetlé nástroje boli lepšie viditeľné na tmavých oblekoch gitaristov v televízii.  Neskôr pribudli aj iné farby (napríklad sunburst – prechod od tmavej po svetlú), ale maslová bola spočiatku jediná.

„Leo Fender konštruoval svoj nástroj pre bluesových, countryových či swingových hudobníkov – o rocku nebolo ani chýru ani slychu. “

Do výroby sa dostala v roku 1950. Leo Fender so svojím kolegom Georgeom Fullertonom skonštruovali prvú skutočnú elektrickú gitaru typu „solid body“ (s plným telom) a táto gitara patrí medzi najúspešnejšie dodnes. Pred očami ju máte aj vy: Predstavte si napríklad Brucea Springsteena alebo Miroslava Žbirku. Alebo Keitha Richardsa - svoj nástroj, Telecaster ročník 1953, dostal v roku 1970 k svojim 27. narodeninám, nazval ho Micawber a je to dodnes jeho úplne najobľúbenejšia gitara. 

Leo Fender konštruoval svoj nástroj pre bluesových, countryových či swingových hudobníkov – o rocku nebolo ani chýru ani slychu.