nechceme totiž počúvať o krásach, ktoré zrejme nikdy neuvidíme na vlastné oči, a tak týmto ľuďom iba ticho závidíme a zdvorilo sa pri ich chváleniach usmievame. Avšak čo nás skutočne zaujíma a priťahuje, a tak je to od nepamäti, sú príbehy, ktoré sa spájajú s nejakým konfliktom či katastrofou. Martha Gellhorn, jedna z najznámejších vojnových reportérok, sa preto kedysi vybrala na svoje „hororové cesty“, ktoré ju napokon i preslávili. 

Kniha Päť výletov do pekla, ktorú napísala v rokoch 1975 až 1977, nie je žiadny príjemný a krásou oplývajúci cestopis. Gellhorn priznáva, že nápad na jej napísanie dostala, keď „sedela na jednej mizernej plážičke na západnom cípe Kréty v obklopení premočenej topánky a zhrdzaveného šerbľa“. Spomína si na časy dávno minulé, keď na plážach boli iba morské riasy a nie odpadky, a keď boli bezpečné a prázdne. Na zátoky okolo karibských ostrovčekov, vodné korytnačky a zelený Níl, zálivy na Kube obklopené džungľou, Mexiko zo strany Mexického zálivu i zo strany Pacifiku, stredomorské pobrežie Talianska až nadol ku Kalábrii či míle bieleho piesku pri Indickom oceáne v Keni.