pestrá jazyková mapa sveta 

Prvým dôležitým zistením je, že jazyky sú viac ako len súbory používaných slov. Majú vlastnú symbolickú hodnotu. Reprezentujú hodnoty tých-ktorých komunít, budujú v členoch jazykových spoločenstiev pocit spolunáležitosti. Do jazykových foriem a úrovní jazyka sa prevteľuje spoločenská hierarchia aj stáročné tradície rodinných a iných vzťahov. 

Jazyky „zakladajú“ národy, a tak o nich vznikali a vznikajú poetické básne. Politici si tému radi privlastňujú – žiaľ, hlavne vtedy, keď potrebujú naštartovať v mene národa a jeho jazyka nenávisť voči inak hovoriacim. Aj preto sa kvôli nápisom, tabuliam a tomu, v akej reči ľudia píšu listy úradom, strieľa a tečie krv. 

Jazyková mapa sveta je neskutočne pestrá i komplikovaná. „Rátať svetové jazyky je rovnako náročné, ako rátať farby.“ Väčšina jazykov vlastne ani nemá kodifikovanú podobu. Na mnohých miestach existujú len miestne varianty jazykov, pritom ohraničiť územie ich používania je nereálne. Najväčšie jazyky spôsobujú zánik menších – spolu s jazykmi, žiaľ, miznú aj poklady skryté v slovách, menách a príbehoch. 

Hoci sa podľa odhadov používa asi 6-tisíc zvukových a znakových jazykov, na dorozumenie sa celosvetovo stačia štyri reči: angličtina, mandarínčina, španielčina a hindustančina.