carmencita z dielne Thomasa Alvu Edisona je asi dvadsaťsekundový záber na tancujúcu flamenco divu Carmen Dauset Moreno. Ak teda napíšeme, že Rómovia priťahovali filmárov odnepamäti, je to úplne v poriadku. Išlo – a stále aj ide – o filmárov až na pár výnimiek výlučne z „druhého brehu“, nerómskeho pôvodu. Lákala ich inakosť reálnych kulís, protagonistov, príbehov; ich atraktívnosť, exotickosť, farbitosť, hudba, spev, tanec; slúžili im neraz ako referenčná plocha, od ktorej sa dá odraziť k hlbšej výpovedi o sebe samom. Takmer vždy to však bol pohľad ponad trhlinu medzi dvoma prostrediami. Jej šírku ovplyvňujú rôzne skutočnosti: scitlivenie, empatia, porozumenie, vhľad, poznanie... Čím užšia ruptúra medzi autorom a protagonistom, tým väčšia nádej na tú pre umeleckú tvorbu typickú, navýsosť subjektívnu objektivitu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.