ten moment zo starej izby
Dívanie sa na hranú tvorbu Wernera Herzoga nikdy nerezignuje na holé pozorovanie. Vnemy sa rozšíria do takej miery, že sa naraz ocitáte v starej izbe s práchnivými poľovníckymi trofejami, počujete, ako v prievane vŕzgajú ťažké dvere a v hustých sieťach pavučín ležia mäsité muchy. Za otvoreným oknom, v ktorom sa zvíja záclona pod vplyvom neregulovaného prievanu, sa pohybujú neuveriteľne živé figúry dávneho sveta so všetkými vrstvami svojej každodennosti. Je to realita, ktorej sa stávate súčasťou. Zastihne okamžite, v detailoch. Absorbuje vašu pamäť a vnúti stovky rokov. Dokonale sa do nich vtesnáte, rozumiete reči, architektúre, uliciam, pohybom, vzťahom, móde a kultúre.
Takúto obrazovú kompozíciu skladajú totiž iba virtuózni chodci bez striktných pravidiel krokov. O spirituálnom rozmere vnímania ticha presviedča nemecký režisér s balkánskymi koreňmi útlou, ale vzácnou a imerznou publikáciou — Vom Gehen im Eis (O chůzi v ledu. Prekl. 2015, Kalich).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.