ako vlastne prišlo k tomu, že si začala maľovať, aké boli tvoje inšpirácie a motivácie?
Celý život som niekomu pomáhala, niečo zachraňovala a začala som si postupne uvedomovať, že už nerobím nič, čo by bolo len moje. Čo by mi robilo radosť. Mohla som začať aj štrikovať, ale vlna je drahá, a tak som kúpila plátno a lacné farby a začala maľovať. Náhodne, čo mi napadlo. Išlo o pocit z tvorenia. Ono je veľa pravdy na tom, čo sa hovorí, že 5 percent je talent, zvyšok si musíš odmakať. Ja sa aj teraz pozerám na veci, ktoré som kreslila pred pol rokom, že akú som mala neistú ruku. Už som úplne inde. A to si povedzme na rovinu, že stále neviem maľovať a stále je to o tom, že ma to hlavne baví.
vedela si si predstaviť, že sa svojou tvorbou de facto sprofesionalizuješ?
Netušila som to. Ešte stále som z toho vo veľkom údive. Ale je to fajn a ohromne ma to teší.
mala si na začiatku svojho maľovania nejaké vzory? Autorov, ilustrátorov, komiksy a podobne?
Ani nie, nemám rada ľudí, čo kradnú tvorbu iných, a sama to nechcem robiť. Desí ma aj to, keď niekde narazím na Červenú čiapočku, ktorá sa podobá na moju. Ale zase, tam je ťažké niečo vymyslieť, stále to je len dievčinka v červenom, alternovať sa dajú len jej životné príbehy. Pozerala som v začiatkoch videá maliarov na YouTube. Ako sa maľuje akrylom, ako miešať farby, ušetrí to človeku veľa zbytočných omylov. Ale stále si maľujem po svojom, objaviteľsky. Maľujem tak, že si vyberiem farbu na pozadie a potom pokračujem, ako sa cítim, nikdy nemám vopred vymyslený obrázok. A v poslednej dobe skôr veľa kreslím na iPade. Má to výhodu rýchleho výsledku. Niekedy sa mi celý deň melú hlavou predstavy nejakého obrázku, ukladám si ho v hlave a potom ho nakreslím za pár minút, v tom je digitálna doba úžasná. Na plátno by som to dávala niekoľko dní.
povaha Červenej čiapočky – Red – sa menila. Spočiatku láskyplne nažívala s vlkom a medveďom, ale stala sa z nej chuligánka s cigaretou a nevyberavým slovníkom, objavil sa veľmi čierny humor a nové postavy, napríklad chuligánski králici. Čo formovalo tento vývoj?
Red a Wolf vznikli v období, keď poľovníci bojovali za právo strieľať vlkov, tak ja som maľovala za ich právo žiť. Vlk v našej histórii nikdy nikoho nezabil, boja sa nás, napriek tomu je v rozprávkach za krvilačného tvora, ktorý na dva hlty zožral babku a Červenú čiapočku. Ani ich nepožul. Nik sa nepozastavuje nad tým, že ozbrojený horár našiel nevinného, spiaceho vlka, rozrezal mu brucho, naplnil ho kameňmi a nechal ho utopiť sa v studni. Ja tam vidím porušenie niekoľkých zákonov. Pytliačenie, týranie zvierat, porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny, na znečistenú studňu je tiež nejaký paragraf. Spoločenská hodnota vlka je 3000 eur. Riešil niekedy niekto horára?
Slovník pohoniča a čierny humor mala Red vždy, len sa málo prejavovala. Vyrástla v lese, dáma z nej nikdy nebude. Králici, tí boli dlho môj interný spôsob humoru, odvíjajúci sa od videjka z fotopasce s nežným bielym králičkom, ktorý obžúva kosti rysa. Z pohľadu prírody je to praktický spôsob získania množstva bielkovín, takto isto to robí aj medveď, ktorý je tiež prevažne vegán, hoci dezolátov to zavzdušňuje, a živí sa živočíšnou potravou len vtedy, keď sa mu pošťastí naraziť na nejakú mŕtvolku. Zabíja zriedkavo, na ľudí útočí len v sebaobrane, keď má strach a vyhodnotí, že nemá inú možnosť. Ľudom by dosť pomohlo, keby ovládali aspoň základy etológie zvierat.
Aj zvieratám.
je v Red niečo aj z tvojej povahy, ktorá má, jemne povedané, ďaleko od flegmatickosti?
Red reflektuje to, čo ja cítim. Miluje zvieratá, prírodu, položila by za ne život, keby bolo treba. Ak má nakopať poľovníkovi prdel, urobí to s gustom a rozkošným výrazom.
ROSIE BABICOVÁRosie Naive Art: Red na traktore s tankom. Obrázok reflektujúci dianie na Ukrajine sa stal virálnym.
Všetko, čo kreslím, sa snažím robiť tak, aby bol ten humor láskavý, aj vtedy, keď používajú tvrdé vulgarizmy, stále sa tvária rozkošne. Aj zajace, ktoré fajčia, pijú a prenasleduje ich polícia za podpálený posed, sa tvária ako nevinní plyšáci.
máš ešte čas venovať sa aj záchrane zvierat?
Záchrana zvierat nikdy nebola moje povolanie, takže v podstate sa nič nezmenilo. Riešim to, čo iní ignorujú. Naučila som sa, že zvyčajne to je tak, že keď nepomôžem ja, tak nepomôže nik a niekedy na záchranu stačí máličko. Zobrať do krabičky, zohriať, niekedy aj kávou z automatu naliatou do plastovej fľašky natiahnutej do ponožky namiesto termoforu, skočiť na najbližšiu veterinu, pichnúť infúzku pod kožu a dať čas na zotavenie sa v bezpečí. Potom tu už sú ľudia v neštátnych záchranných staniciach, ktorých za tie roky poznám a sú vždy ochotní pomôcť, poradiť, prevziať zachránené zvieratko a postarať sa.
svojho času si pomáhala polícii s bádaním po travičovi zvierat a vtákov, aké to má pokračovanie?
Dcéra fotí wildlife, sme veľa v prírode a začali sme tam nachádzať mŕtvolky. Jedna líška sa stratí, ale keď nájdeš na lúke naraz sedem mŕtvych krkavcov, vieš, že je zle. Pokiaľ nie si úplný ignorant. Tým to začalo. Pravidelne sme sa potom socializovali s envirokriminálkou asi rok. Pridali sa aj odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku a Poriečna polícia so psíkom vycvičeným na hľadanie karbofuránu. To je jed, ktorý je tu dlhodobo zakázaný, ale napriek tomu ho stále majú niektorí ukrytý doma a likvidujú ním svojich „konkurentov“. Prúser je, že je taký jedovatý, že pokiaľ návnadu nájde dieťa a chytí ju, môže sa ňou otráviť rovnako ako pes, ktorého necháš voľne pobehovať. U nás nie je tento jed obľúbený travičmi tak ako na juhu Slovenska, ale aj tu sa stalo, že sa ním otrávilo šteniatko a uhynulo. Ďalší prípad, o ktorom viem, sa veterinárovi podarilo zachrániť, lebo už vedel, o čo ide a expresne to riešil správnou liečbou. Momentálne sa zdá, že sa to polícii podarilo potlačiť, hoci podozrivého človeka pre nedostatok dôkazov nechytili. Je to veľmi ťažké. Uvidíme, čo sa bude diať v budúcnosti.
sú všetci poľovníci/lesníci, ktorých poznáš, ako tie hnusné postavičky na tvojich obrázkoch alebo máš aj lepšie skúsenosti?
Poznám aj poľovníkov, ktorí sú, povedzme, etickí. Vychádzam s nimi dobre, mám ich svojím spôsobom rada. Aj keď celý koncept zabíjania zvierat pre čokoľvek nechápem a sama roky nejem mäso ani iné živočíšne produkty. „Môj“ poľovník, respektíve horár, je postavička z rozprávky o Červenej čiapočke, takže hej, využívam ho často na rolu dezoláta. Ale zase pre spravodlivosť treba pripomenúť, že babka je horšia. Sedí za kompom, píše na sociálne siete „bulšity“ a bolo by lepšie, keby ju Vlk zjedol.
toto je môj prvý tohoročný rozhovor. Čo by si chcela v novom roku odkázať ľuďom?
Aby boli na seba dobrí a aby sa dokázali tešiť z maličkostí. Lebo najvzácnejšie veci na svete sú zadarmo.
Hovorí o sebe, že sa celý život hľadá. Obdivuje ľudí, ktorí od malička vedia, čo chcú robiť. Vyštudovala zootechniku, dostala červený diplom, zbalila kufre a odišla do sveta. Žila v Anglicku aj v Holandsku. Vrátila sa na Slovensko, lebo jej šialene chýbali oblé kopčeky Podpoľania a Štiavnických vrchov a nedokáže si predstaviť žiť bez nich. Aj keď sedieť s knihou pri mori a pozerať na vlny má tiež svoje čaro. Nakupovala a predávala koreniny, nehnuteľnosti, stavebné stroje, cestovala. Popritom zachraňovala zvieratá a maľovala. Najviac zo všetkého miluje len tak sedieť na voňavej tráve s termoskou sladkého čaju a tíško sledovať prírodu. Jej aktuálnu tvorbu nájdete na stránke www.rosienaiveart.com alebo na sociálnych sieťach: www.facebook.com/rosienaiveart, www.instagram.com/rosie.naive.art.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.