vtedy boli na rozkaz Josifa Stalina uzavreté ukrajinské hranice, bol zakázaný pohyb medzi jednotlivými oblasťami a zabavené obilné zásoby miliónom sedliakov. Menšia armáda, asi 25-tisíc mužov, pod vtedajším vedením systematicky prehľadávala dom za domom. Následky boli katastrofálne.
Dokumenty z onoho obdobia uvádzajú, že medzi rokmi 1932 a 1933 zomrela na nedostatok jedla štvrtina ukrajinskej populácie. A Moskva túto operáciu, samozrejme, nazvala po svojom – ako „rozkulačovanie“. Ukrajinskí kulaci, ktorí sa nechceli dobrovoľne zapojiť do kolektivizácie, boli považovaní za triednych nepriateľov. Za kulaka bol označený kdekto, aj ten, čo mal doma iba dve kravy. A to bol problém, pretože zo zhruba 42 miliónov Ukrajincov bolo 80 % z nich roľníkov a drobných pozemkových vlastníkov.
hladomor pripravil ľudí o všetko
Po Leninovej smrti sa dostal k moci Stalin a preberá vládu nad obrovskou a zaostalou krajinou. Prvý päťročný plán bol odštartovaný v roku 1929 a bol to skutočne ambiciózny plán industrializácie. Rátalo sa s tým, že sa všetko bude financovať vývozom, okrem iného aj ukrajinským obilím.
Avšak Ukrajina sa, pochopiteľne, začala vzpierať. Nakoľko má silnú tradíciu drobných a stredných pozemkových vlastníkov, nehodlali sa dobrovoľne podieľať na kolektivizácii a vzdať sa tak súkromného vlastníctva. Nezávislosť vyhlásila už v roku 1918 a Lenin preto vyslal Červenú armádu, aby ju násilím znovu dobyla. Už vtedy Ukrajinci ukázali, že odmietajú ohnúť chrbát pred akýmkoľvek diktátorským režimom a sú schopní vzdať sa všetkého, len aby si ponechali svoju slobodu. Odmietali sa zmieriť s tým, že ich zem čaká osud sovietskej kolónie.
„Strácame ich!“ povedal vtedy Stalin svojmu dôverníkovi Lazarovi Kaganovičovi, s ktorým si stanovili cieľ zlomiť Ukrajinu pomocou vojenskej sily, potlačiť jej snahy o nezávislosť a nadobro zničiť aj jej identitu. Pripomína vám to niečo?
Autentické príbehy, ktoré v knihe nájdete, je často nemožné čítať bez silných pocitov smútku a hnevu. Hladomor pripravoval ľudí o silu a rozum, mnohí z nich podľahli kanibalizmu i nekrofílii a častý bol aj predaj ľudského mäsa. Strašné výjavy masových hrobov, vychudnutých a zlomených ľudí vás budú mátať ešte veľmi dlho. Príbehy, ktoré budete čítať a vnímať skrz mimoriadne „zošitové“ ilustrácie, nie sú fikciou. Sú skutočné. Rovnako skutočné, ako všetko, čo dnes opakovane vidíme na Ukrajine.
odhaľ pravdu a zaplatíš za to svojím životom
Igor Tuveri (Igort), oceňovaný taliansky autor už trinástich komiksových románov preložených do viac ako pätnástich svetových jazykov, rozdelil knihu na dve časti: Ukrajinské sešity: Kořeny konfliktu a Ruské sešity: Po stopách Anny Politkovské. V prvej časti dáva priestor preživším hladomoru a v druhej časti zabitej ruskej novinárke s ukrajinskými koreňmi a politickej aktivistke Anne Politkovskej, od ktorej sa odvíjajú ďalšie mikropríbehy na pozadí nielen bývalého Sovietskeho zväzu, ale najmä súčasného ruského režimu. Jej vraždou sa totiž všetko ešte len začína. Autor aj na základe rozhovorov s jej najbližšími prechádza naprieč minulým aj súčasným Ruskom, vojnou v Čečensku i gulagmi počas Stalinovej vlády. Rovnako ako Anna, aj iní sa snažili nájsť pravdu a ukázať ju ľuďom po celom svete. A zaplatili za to svojimi životmi.
V ďalšej znepokojujúcej časti knihy, kde autor ilustruje šéfa moskovskej kancelárie The New York Times Waltera Durantyho, je nemožné ignorovať podobnosť s kambodžskou genocídou v 70. rokoch, ktorú si švédska delegácia pri svojej návšteve údajne „nevšimla“. Walter Duranty, ktorý na seba upozornil práve presláveným rozhovorom so Stalinom, čím si vyslúžil priazeň sovietskej vlády, nemálo prispieval k pestovaniu kultu osobnosti diktátora aj na Západe. Vďaka tomu v roku 1932 získal Pulitzerovu cenu za reportáže, ktoré zneli takto: „Ukrajinští pěstitelé mají plné ruce práce s velkou sklizní. Slova o hladomoru jsou směšná. Projeli jsme autem celý region a můžeme potvrdit, že místní obyvatelé jsou dobře živení.“ Hneď za týmito slovami však nasleduje dvojstrana ilustrácií podvyživených detí, ktoré trpeli hladom a chorobami. Postoj Igorta, autora tohto skvelého komiksu, je preto zjavný.
V roku 2008, keď sa Ukrajina usilovala o medzinárodnú podporu, aby bol hladomor v sklenom paláci OSN uznaný za genocídu, cestoval naprieč Ukrajinou, Ruskom a Sibírou, aby nám týmito krátkymi, no silnými príbehmi podal skutočný obraz ukrajinských i ruských dejín 20. storočia.
A ako cynicky vtedy vyznievali obrie Stalinove portréty v Moskve, obzvlášť po toľkej korupcii, násilí, zneužívaniach, krutosti, mučení a chladnokrvných vraždách, ktorých Rusko je a aj vždy bolo schopné. Podľa autorových slov má každý národ právo utvárať si svoj vlastný osud. Rusko však toto právo Ukrajine zobralo. A teraz jej ho berie znova.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.