boli takí, ktorí ťa poznali oveľa intenzívnejšie a bližšie ako ja, ale v istej komunite sa ti nedalo vyhnúť. Tak len stručne a osobne: Ja som sa s tebou po prvýkrát stretol v štúdiu Opusu v roku 1993, to som mal tridsať rokov, ty, ako napokon vždy, o desať viac, a robili sme album Pesničky divadla GUnaGU. Bolo tam viacero hostí a spoluproducent Ivan Mizera sa rozhodol, že jednu pesničku zahráš ty. Je to dávno, ale staropamäť slúži: Prišiel si, sadol si si a za chvíľu bola nahratá brilantná gitara. Keby si tam sadol Al DiMeola, neposlúžil by výsledku lepšie. Ja som mal folkáčov za ľudí, ktorí si, až na malé výnimky, nejako zvlášť nepotrpia na techniku hry na nástroji, a ty si bol v tomto smere naozaj zjav.

Poznal som ťa už z folkového združenia Slnovrat a, hádam sa tvoji preživší spoluhráči neurazia, trčal si tam. Aj tou brilantnou prstami hranou gitarou aj špecifickou poetikou tvojich piesní. Napríklad: