z Bratislavského hradu .1956 Pohľad z juhovýchodného nárožia východnej terasy Bratislavského hradu. Bratislavské Podhradie malo inú podobu ako dnes. Stredobodom fotografi e je neologická synagóga s priečelím obráteným do Rybného námestia. Na pravej strane do neho ústi západný koniec Hviezdoslavovho námestia. Vidno i novostavbu hotela Devín, ktorá bola dokončená dva roky predtým. Pozadie klasickej bratislavskej kompozície vytvára rieka Dunaj s vtedy jediným pevným premostením, v tom čase nazývaným Most Červenej armády.
z Bratislavského hradu .2021 O veľký kus starej Bratislavy sme prišli pri výstavbe Mosta SNP otvorenom v auguste 1972. Most, ktorého predmostie vidíme v popredí fotografi e, je obdivuhodným technickým dielom, avšak škoda, že ho nepostavili niekde inde. Zdá sa, že rozsah asanácií v Podhradí bol priveľký a pre modernizáciu dopravy sa prejavil aj vo väčšej vzdialenosti od mosta. Neologická synagóga mostu prekážala a historická zástavba v pravej časti záberu bola nahradená budovou nového hotela Park Inn by Radisson Danube. Škoda, že aspoň architektonické stvárnenie jeho fasády mu neumožňuje lepšie zapadnúť do tohto historického priestoru so silným géniom loci.
Facebooková stránka Ľubomíra Deáka sa volá Bratislava a jej Premeny a koncom roka pribudla aj knižka Premeny Bratislavy. Vytvoril v nej súbor asi 80 „fotodvojičiek“, kde je prvá vždy historická a autorom druhej je sám Deák. Kniha ponúka porovnanie historických fotografií so súčasnými fotografiami tých istých lokalít, pričom tie súčasné sú úmyselne akoby zbavené emócií, aby vynikol kontrast. Niektoré „súčasné“ fotografie však už samé sú historickými, pretože zachytávajú miesta, ktoré sa už v toku času zmenili.
„Nájsť miesto, odkiaľ budem snímať súčasné fotografie, nebolo vždy ľahké,“ hovorí autor. „Často som si musel pomáhať mapami a inými dobovými fotografiami, ktoré ma dostali do kontextu.“ Toto by, samozrejme, nemohlo fungovať bez autora znamenitých historických fotografií. Je ním exkluzívne Anton Šmotlák.
kto bol Anton Šmotlák?
Jeden z tých, ktorí definovali v Bratislave pojem pouličnej fotografie. Na rozdiel od kolegu Antona Podstraského, ktorý zaznamenával v duchu „nič ľudské mi nie je cudzie“ a preslávil sa ako dokumentarista ľudí na okraji,
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.