autor knihy Jan Sinicyn, ktorý píše pod pseudonymom Ivan Ampilogov, sa takto infiltroval hneď v začiatkoch vojny na Ukrajine medzi dobrovoľníkov. A mal tak možnosť zbierať cenný materiál, ktorý vystačil na nie práve nápadito pomenovanú, ale zato veľmi dôležitú publikáciu. Jeho Zápisník z války sa nečíta ľahko, no je potrebné si pritom uvedomiť, že podobný, ba dokonca možno ešte silnejší a smutnejší zápisník, by teraz mohli písať tisíce ľudí z Ukrajiny.
z novinára sa stal bojovník
Armáda kontroluje každého, kto prichádza aj odchádza z ukrajinských miest. Ostro sleduje i privážanú a odvážanú vojenskú techniku, ktorej je stále nedostatok. Potrebujú jej omnoho viac. Rovnaký postup videl Ivan Ampilogov už v roku 2016 v Mariupole, kde ľudia čakali na útoky donbaských separatistov. A práve na týchto miestach, len o pár rokov neskôr, stretáva už teraz vojnových veteránov z Donbasu, ktorí vyzerajú, akoby z vojny nikdy neodišli.
Súčasný vodič kamiónov mu ukazuje svoju nepriestrelnú vestu a prilbu a vysvetľuje mu, že ide o vybavenie z vojny, ktoré si schoval, pretože bol presvedčený o tom, že skôr či neskôr bude musieť znova bojovať. Ukrajinci vraj tušili, že po Euromajdane a vojne na Donbase, ktorá sa nikdy neskončila, Putin rozpúta čosi ešte horšie. Akurát zrejme nikto, vrátane ruského prezidenta, nerátal s tým, že vojna na Ukrajine nakoniec nebude ohraničená iba mantinelmi tejto krajiny, ale dotkne sa i Európy a napokon celého sveta. Málokto čakal takú vlnu solidarity a podpory, ktorá nielenže pokračuje, ale sa aj rok od začiatku vojny stále zväčšuje.
Autor Ivan Ampilogov bol kedysi novinár v miestnych novinách Krymskoje agentstvo novostej a Media-Krym, no pôsobil aj ako expert Krymskej monitorovacej skupiny OBSE pre záležitosti národnostných menšín. Od roku 2014, teda od obdobia, keď vypukol Majdan na Ukrajine, žije v Kyjeve a pracuje v denníku Komentariji. A o čosi neskôr, v období rokov 2015 až 2016, sa z neho stáva bojovník v ukrajinskom dobrovoľníckom prápore Donbas v okolí Mariupoľa, čo sa veľmi efektívne a úprimne odráža aj na jeho neskorších zápiskoch. Nie je teda iba reportér, ktorý sa chtiac či nechtiac ocitá v strede diania. Mnohokrát totiž z jeho textov cítiť, že osciluje medzi viacerými rolami, ktoré má silnú potrebu napĺňať. Raz je z neho civilista, druhý raz reportér a tretí raz dobrovoľník v armáde. Na základe toho, čo píše, vám bude hneď jasné, že vojna de facto stiera hranice medzi profesionálnymi vojakmi a laickými civilistami. Obzvlášť, ak všetkým ide iba o to vybojovať si späť svoju slobodu.
putin sa v mnohom mýli
A narozprával už veľa klamstiev. Podľa neho samotná existencia Ukrajiny nie je ničím historicky podložená, a teda si zásluhu na jej vzniku pripisuje veľké ruské impérium. Je taký presvedčený o pravdivosti tohto klamstva, až oklamal aj sám seba. A teraz len zúrivo kope nožičkami a snaží sa vydobyť si právo, ktoré mu nikdy nepatrilo, na úžasnú a rozmanitú krajinu, akou je Ukrajina. Referendum z roku 1991, keď Ukrajinci legitímne a právoplatne rozhodli o nezávislosti svojej krajiny, napokon aj tak nikdy nezmaže. Táto potreba ochrániť si slobodu aj za cenu obrovských strát na životoch totiž v Ukrajincoch naďalej nezlomne pretrváva.
O silnom vlastenectve sú vlastne celé Zápisky z války. Na čo však okrem iného Ampilogov medzi riadkami upozorňuje, je to, že Ukrajinci už po tejto vojne zrejme nebudú schopní považovať Rusov za ľudí a ani ochotní rozlišovať nejaké ďalšie nuansy. Mnohí z nich budú pravdepodobne vnímať obyvateľov Ruska jednofarebne – kým sa jednoznačne a verejne nepostavia svojmu prezidentovi na odpor, nebudú mať v ich očiach právo na nič. Možno im to zazlievať?
„V této válce není pro Ukrajince nic obzvlášť nového, strašného nebo neočakávaného. Předtím měli vojáci strach, že armáda nebude schopná odolávat náletům a úděrům řízených střel – ukázalo se však, že to dokáže. Já se obával zrady vlády a ministů – ne, nezradili, naopak jsou odhodlaní a chovají se jako vlastenci. A my všichni – a s námi celý svět – jsme spatřili toho krutého ruského medvěda v akci: ukázalo se, že je celý vypelichaný, dystrofický, pokrytý hnisem a výkaly.“
Všetky Ampilogove zápisy začínajú označením miesta, počtom dní vojny a dátumom. Zachytáva však iba prvé tri mesiace vojny, počas ktorých sa zhovára s desiatkami ľudí. Čitateľ až nadobúda pocit, že má potrebu zachytiť doslova všetko, no bez zbytočnej vaty. Navyše svoj denník doplnil o ukážku z doteraz nepublikovanej novely s názvom Syrová země, v ktorej hľadá všetky príčiny predchádzajúce vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, čiže sa dotýka udalostí, ktoré sa odohrali v rokoch 2013 až 2018 na východnej Ukrajine a na Kryme. Rozhodne si zaslúži viac pozornosti.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.