potulky galaxiami ho, zdá sa, nikdy neomrzeli. Dôkazom bol onen večer. Začínal nenápadne, aspoň mne to tak pripadalo. Nik z jeho hviezdnych spoluhráčov (Danilo Perez - klavír, John Patitucci - kontrabas, Brian Blade - bicie, svoje nástroje v prvých „skladbách“ príliš nerozpaľoval. Úvodzovky sú namieste, skôr by sa malo povedať - hudobné pásma, ktoré sú bez začiatku a konca. Naladiť sa na ich frekvenciu nebolo najjednoduchšie, sám som bol miestami v rozpakoch. Ale, minútu po minúte som sa do ich módu dostával a nakoniec som bol vrchovato odmenený. Bolo evidentné, ako si všetci štyria aktéri svoj čas na pódiu užívajú, vedia zabudnúť na svoje inštrumentálne majstrovstvo a unášať sa na vlnách spoločnej imaginácie.

Dovolím s tvrdiť, že Wayne bol poslednej dekáde svojho života úplne nad vecou a celý svoj prebohatý muzikantský život pretavil do akejsi syntézy, kde samozrejme počuť dozvuky Weather Report, Davisa, Coltranea... Ale len ako akýsi dozvuk veľkého tresku. Možno tým treskom bolo Milesovo Bitches Brew, ale ktovie. Muzikanti Shorterovej ligy majú vždy svoje vlastné pravidlá.