Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Marec a mesiáši kníh

.slavomír Olšovský .kultúra

Dospel som do stavu autentického zúfalstva nad pomermi na slovenskej stredo-pravej politickej scéne. Často v podcaste hovorím, že politici sú obchodníci s nádejou na lepší život. A musím povedať, že ako to dnes vyzerá, stav skladových zásob tejto komodity je na kritických úrovniach. Naprieč trhom. Ba dokonca taký nízky, že by ani správca hmotných rezerv Kajetán nevedel nič domov udr/doniesť.

Marec a mesiáši kníh

ak by sa Štefan Hríb pýtal svoju kultovú otázku - aký je tvoj základný pocit - tak to by bola moja odpoveď: zúfalstvo. Mimochodom, to je otázka a odpoveď, ktorá možno stojí za večnou melanchóliou Slovanov, ktorá nám dala nielen Čajkovského a Rachmaninova, ale aj smutné oči Miroslava Kollára, spájača priam nespojiteľných. 

Ale nie o tom som chcel: súc vystužený dlhými rokmi života medzi Germánmi, v chandre, teda trúchlivosti, si nevoľkám, a radšej idem čosi robiť. Nie som však ako môj vestfálsky sused Martin, ktorý pravidelne leští svoje BMW, a tak som si radšej natiahol svoje boxerské rukavice copyrightového právnika a šiel čosi vybojovať pre tých našich vydavateľov beletrie a literatúry faktu. 

Tak sa stalo, že som s nimi v poslednej dobe strávil veľa času. A teda musím povedať, že slovenskí knižní vydavatelia sú veru zvláštna fajta. Robiť biznis v tejto oblasti je práca pre skutočných romantikov. Nečudoval by som sa, keby polovica z nich dodnes fičala na britských popových novoromantikoch, ako boli Ultravox a Spandau Ballet. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite