po rokoch nečakane svieže

Takýto vydavateľský počin sa vydarí len výnimočne. Hoci Karvašovo knižné spomínanie vyšlo v premiére už v roku 1981 a dnes ide o „povinné“ meno dramatika a divadelného teoretika z maturitných otázok, ušľachtilý štýl čitateľa od prvej chvíle fascinuje. Okrem iného faktom, že archaické slová sú zrazu prívetivé, poetické i osviežujúce.

Na začiatku bola tajomná komnata v bystrickej Skuteckého vile. „V tamtom melodickom a voňavom čase, o ktorom hovorím, v čase nevinnosti a previnení, v čase šíreho očakávania, neprístupných krajín vnútri ľudí i vonku, bol ateliér ohniskom budúcnosti, indickým hrobom, úzkostlivo streženou schránkou tajomstva.“

Strážkyňou uzamknutého ateliéru z detstva a jeho nehybných tajomstiev bola autorova stará mať (tak ju predstavil hneď na prvej strane), manželka maliara Dominika Skuteckého. Postupne sa na scéne objavujú ďalšie osoby. Karvašova matka, maliarka Karola Skutecká (Rola) vystavovala už začiatkom dvadsiatych rokov spolu s ďalšími v Prahe. „Závideniahodná – a hodná nasledovania – bola iba mama.